Chcieť, čo je potrebné

Ženevský biskup sv. František Saleský (1567 – 1622) istej žene v liste napísal: „Ľudia sa toľko nauvažujú o sebe, o svojich záležitostiach a o ich zmysle, že bývajú takí popletení, že ani vlastne nevedia, čo by vlastne mali chcieť.“
Peter Slovák 06.12.2021
Chcieť, čo je potrebné

Ilustračná snímka: Peter Slovák

Nezriedka má človek tendenciu túžiť po tom, čo vôbec nepotrebuje.

Vedia nás ničiť neúspechy, jasáme nad našimi zdarmi, kritika nám zase berie chuť do aktivít, ale chvála - naopak - povzbudzuje k činom, ktoré však pred Božím pohľadom za veľa nestoja.
 

Odpovedá ženevský biskup

Môžeme povedať, že sa stávame nevoľníkmi dojmov, chvíľkových psychických stavov, ktoré nami nakrátko zalomcujú, no z pohľadu budúcnosti neznamenajú nič.

Aj dnešné dni nás vyzývajú na telesnú i duševnú odolnosť. Bez duchovnej vytrvalosti to však pôjde ťažšie.

Väčšina súčasníkov si želá fyzickú rezistenciu proti vírusu a robíme všetko preto, aby sme ju nadobudli. No niektorým sa stáva, že si nevšímajú relevantné poznanie a neprijímajú pravdivé skutočnosti.

Postaviť si vlastnú teóriu a absorbovať iba to, čo je príjemné nášmu náhľadu na vec, vedie k ubližovaniu sebe samému.

Biskup a učiteľ Cirkvi sv. František Saleský pridáva: „Viem, že Boh si odo mňa želá, aby mi nezáležalo ani na chorobe, ani na zdraví. Viem však aj to, že je výslovná Božia vôľa, aby som zavolal lekára a užíval lieky, keď je to potrebné.“

Nuž aj v týchto slovách sa azda dá nájsť odpoveď na viaceré dišputy.
 

Dobrou vecou poslúžiť Božiemu zámeru

A aby sme dnes nezabudli na svätca dňa - sv. Mikuláša, biskupa z maloázijského mesta Myra (v súčasnosti turecké Demre).

Majetok, ktorý zdedil, sa nerozhodol sebecky využiť, ale začal ho rozdávať chudobným. Rozdával ho však tajne, aby nik nevedel, kto je tým dobrodincom.

Nestál totiž o chválu či slávu. Isté je, že porozumel chvíľkovosti pochlebovania za skutok, ale na druhej strane chcel urobiť to, čo cítil, že je potrebné.

Zachrániť česť dcér otca, ktorý sa boril s hmotnou núdzou. Skúsme napodobniť tohto svätca a urobme pre našich blízkych možno aj v skrytosti a bez oslavných fanfár dobrú vec, ktorou poslúžime Božiemu zámeru.

Obľúbený svätec je príkladom milosrdenstva, skromnosti, mlčanlivosti i pokory, ktorá nám, žiaľ, nezriedka chýba. Len v pokore sa totiž vieme dávať druhým.

Urobíme tým oveľa viac a sami nájdeme pravú slobodu Božích detí.