Panna Mária v džínsových šatách

Tradícia obliekania sôch Panny Márie je dobre známa u nás aj vo svete. Vo švajčiarskej obci Rheinau dostala vyše 500-ročná socha moderné rifľové šaty so slovenskou výšivkou.
Anna Stankayová 17.08.2023
Panna Mária v džínsových šatách

Snímka: archív Slávky Pančíkovej a Andrey Sigrist

Neveľkej obci na švajčiarsko-nemeckom pohraničí s takmer 1 500 obyvateľmi dominuje bývalý benediktínsky kláštor. Týči sa na ostrove na rieke Rýn, ktorá tvorí hranicu s Nemeckom, a jeho história sa píše už 1 200 rokov. Súčasťou kláštora je veľkolepý barokový Kostol Nanebovzatia Panny Márie.

Takmer denne sa v ňom konajú bohoslužby, keďže slúži ako farský kostol približne päťstočlennému katolíckemu spoločenstvu veriacich.

„Myslím, že je jedným z najkrajších barokových kostolov regiónu. Jeho súčasťou je malé múzeum, kde je vystavená časť kláštorného pokladu,“ hovorí Slovenka Andrea Sigrist, ktorá viac ako 20 rokov žije vo švajčiarskej dedinke Rheinau. Od mája do októbra vo voľnom čase pracuje ako sprievodkyňa v kláštornom kostole. Sprevádza skupinky nielen zo Švajčiarska, ale aj zo zahraničia.

BOŽIA MATKA Z RHEINAU

Zaujímavosťou kláštorného kostola je okrem iného mariánsky oltár. Stál už v románskej bazilike z roku 1114 na rovnakom mieste ako v dnešnom barokovom chráme postavenom v roku 1710.

Zdobí ho oltárny obraz znázorňujúci Máriu s Dieťaťom Ježišom ako Kráľovnú ruženca, ktorá odovzdáva ruženec svätému Dominikovi. „Vrcholom je socha Panny Márie s Dieťaťom Ježišom zo 16. storočia. Majstrovské remeselné dielo pripomína Madonu z Einsiedelnu a malo veľký význam pre pútnické miesto Rheinau,“ predstavuje jednu z najstarších mariánskych svätýň.

No Pannu Máriu uctievali na ostrove už od príchodu benediktínov na prelome 8. a 9. storočia, keď kláštorný kostol zasvätili Panne Márii.

Výšivkárka Slávka Pančíková pracovala na výšivke pre Pannu Máriu vo svojom voľnom čase takmer dva mesiace. Snímka: archív Slávky Pančíkovej a Andrey Sigrist

MODERNÉ AJ STÁROČNÉ

Sochu Madony s Ježiškom obliekajú do rôznych farieb podľa liturgického obdobia. Prezliekajú ju jedenásťkrát do roka. „V súčasnosti má 20 rúch z rôznych období, najstaršie majú 400 rokov.“

Rodáčka zo slovenského Brezna vysvetľuje, že v dávnejších dobách darovávali šľachtici svoje najkrajšie šaty kláštoru a z ich látok sa šili šaty pre Máriu a malého Ježiša.

„V posledných rokoch sa táto tradícia obnovila. Darcovia sú súkromné osoby, ktoré si ich dali ušiť pri osobnej príležitosti alebo jednoducho pre radosť z tejto tradície.“ Najnovšie šaty tak pochádzajú zo Švajčiarska, ale aj z Južnej Kórey, Brazílie či Slovenska.

Myšlienku venovať Panne Márii moderné rifľové šaty so slovenskou výšivkou dostala práve Andrea Sigrist. „Zaujala ma Mária ako manželka a matka.

Pochádzala z jednoduchej rodiny, a hoci je často zobrazovaná v slávnostnom rúchu ako Kráľovná nebies, jej každodenný život v rodine tesára bol určite spojený s množstvom povinností. Praktický odev by jej určite vyhovoval.“

Na rozpracované rifľové šaty výšivkárka stonkovým a plným stehom vyšila vzor podľa očovskej krojovej zástery. Snímka: archív Slávky Pančíkovej a Andrey Sigrist

DVESTO HODÍN PRÁCE

Prišla teda s nápadom obliecť Máriu elegantne, štýlovo a zároveň pohodlne. Do džínsoviny s kúskom Slovenska. „Kúpiť látku problém nebol, dostať ju v rôznych farbách takmer v každom obchode. Dôležitejšie bolo nájsť dobrú krajčírku a šikovnú osobu na vyšívanie.“

Slovenská krajčírka Anna Daxnerová ju z kapacitných dôvodov najprv odmietla. „No keď som jej povedala, pre koho je objednávka určená, okamžite súhlasila. Rovnako sa pre tento projekt nadchla aj Slávka Pančíková, šikovná mladá vyšívačka z môjho rodného Brezna, ku ktorej som sa dostala cez známych.“

Netradičný projekt zrealizovali minulé leto za niekoľko týždňov. Šitie a vyšívanie zabralo šikovným slovenským ženám vyše dvesto hodín precíznej práce a spotrebovali desať metrov látky.

„Hoci sa to na začiatku zdalo náročné, všetko dobre dopadlo a zúčastnení si užili mnoho zábavy a radosti. Sme na to hrdé a som si istá, že Panna Mária ako zákazníčka je aj pre talentované remeselníčky tá najlepšia referencia,“ teší sa z výsledku aj dobre odvedenej práce Andrea Sigrist.

S OČOVSKOU VÝŠIVKOU

Pri návštevách rodného mesta spoločne s výšivkárkou Slávkou Pančíkovou vybrala látku aj farbu bavlnky, ktorou mal byť vyšitý vzor. Najprv uvažovala o výšivke zo svojho rodného Horehronia, no tamojšie motívy nemajú vo vzore ruže, ktoré na šatách chcela. Napokon zvolili tradičný motív z podpolianskeho regiónu.

„Ako milovníčke slovenského folklóru mi bolo jasné, že to bude motív z niektorej súčasti kroja. Páčia sa mi výšivky z viacerých regiónov, ale moja srdcovka sú kroje z oblasti Podpoľania, asi práve kvôli florálnym motívom,“ približuje Slávka Pančíková.

Rada si už roky fotí a prekresľuje vzory najmä z krojových sukní a záster, ktorými sa inšpiruje pri vyšívaní na súčasný odev – šaty, sukne či blúzky. „Inšpirovala som sa bohatou farebnou výšivkou na čiernej zamatovej zástere z dedinky Očová.“

Najprv si chcela rovnakým vzorom vyzdobiť vlastnú sukňu. „No keď ma Andrejka oslovila s týmto projektom, prenechala som ho Panne Márii a vyšila ho stonkovým a plným stehom,“ priznáva výšivkárka, ktorá k ozdobnému umeniu privoňala pred dvanástimi rokmi. Začala bytovými doplnkami, neskôr si výšivkami zdobila svoje sukne a šaty a techniku zdokonalila na kurze výšivky krivou ihlou.

Iniciátorka projektu Andrea Sigrist zladená s textilným umeleckým dielom zo Slovenska pred sochou v kostole opátstva Rheinau. Snímka: archív Slávky Pančíkovej a Andrey Sigrist

PONUKA Z KÚPALISKA

Slávka Pančíková prezrádza, že samotná ponuka vyšiť šaty pre sochu Panny Márie a Ježiška ďaleko za hranicami Slovenska k nej prišla neobyčajným spôsobom. „Kamarátka mi na kúpalisku podala lístok s menom a telefónnym číslom Andrejky Sigrist, ktorá hľadá ženu na vyšitie šiat.“

V srdci pocítila radosť. „To, čo možno nedávam Matke Božej modlitbou, v čom zlyhávam, som jej mohla vďaka talentu od Pána Boha venovať aspoň svojou prácou cez šaty a vyjadriť jej tak lásku, úctu a oddanosť.“

Zároveň bolo pre ňu výzvou autorsky pripraviť a zrealizovať kvetinový vzor na šaty z rifľovej látky. No prekvapení bolo viac. „Keď som Andrejke zavolala, zistili sme, že sa poznáme ešte z čias, keď žila v Brezne, ktoré je mojím trvalým bydliskom.“

Panna Mária tak spojila staré priateľstvo a prácu požehnala radosťou. „Výsledok potešil všetky, ktoré sme sa na výrobe šiat podieľali. Som šťastná a hrdá zároveň, že sme mohli slovenskú šikovnosť a tradície preniesť aj do zahraničia,“ neskrýva nadšenie výšivkárka.

ZAUJALI MÉDIÁ AJ TURISTOV

Tmavomodré rifľové šaty s bohatou bielou výšivkou a dlhým závojom z rovnakej látky nosila Panna Mária dva mesiace od augusta do septembra minulého roka. Menšiu verziu dostal aj malý Ježiš. Moderné, ale slávnostné oblečenie so slovenskými koreňmi upútalo švajčiarske médiá aj turistov z celého regiónu.

Šaty potom uložili do šuplíka v sakristii v kláštore. „Ležmo, aby sa nepoškodili.“ No nezostanú ležať dlho, tento rok ich soche oblečú znova. „Opäť počas augusta a septembra, pretože oslavujeme sviatok našej patrónky – Nanebovzatie Panny Márie,“ dodáva Andrea Sigrist.

V obci vzdialenej osemsto kilometrov tak slovenskej rodáčke budú pripomínať kúsok domova a ostatným krásu slovenského folklóru a šikovnosť slovenských žien.