Prví kresťania sa okoliu javili čudní

Rané kresťanstvo datujeme od narodenia Ježiša do Prvého nicejského koncilu, čiže od prvého storočia po rok 325 nášho letopočtu.

Raná Cirkev bola prvotná komunita Kristových nasledovníkov, ktorí vyznávali, že Ježiš je Spasiteľ ľudstva. „Postupne formovali svoju vieru, bohoslužby a organizáciu uprostred všeobecnej nepriazne okolia. Prví kresťania museli čeliť najprv nepochopeniu a nenávisti a potom aj prenasledovaniu zo strany vládnej moci,“ vraví historik Marek Babic.

To všetko poukazuje na to, že ich viera bola veľmi silná. „Utrpenie nielen znášali, ale niekedy ho aj s radosťou prijímali ako prejav najväčšej lásky voči svojmu Učiteľovi.“

CENNÉ LISTY APOŠTOLOV

Pre dané obdobie sú charakteristické spisy apoštolov Pavla a Jána. Listy oboch apoštolov sú pre pochopenie raného kresťanstva veľmi dôležité. „Z ich obsahu vieme dosť veľa o tom, ako žili prví kresťania, v čo verili, s čím zápasili a ako sa menili,“ vraví historik.

Pavol svoje listy napísal ešte pred vznikom evanjelií. Opisuje v nich prvé kresťanské komunity v zreteľných kontúrach. „Vidíme tam malé spoločenstvá v súkromných domoch, spoločné stolovania a slávenia Eucharistie. Ľudí, ktorí si pomáhajú v núdzi, robia zbierky pre chudobných v Jeruzaleme. Zazrieme však aj tmavšie odtiene – konflikty a vieroučné rozpory.“

Apoštol Pavol jasnejšie približuje aj vieru a predstavy prvých kresťanov. Jánove listy už poukazujú na pokročilejšie štádium vývoja Cirkvi.

„Predstavuje Ježiša ako večné Slovo, učenie o Najsvätejšej Trojici dáva do jasnejšieho svetla. Odhalil bolesti, ktoré sa zrodili zo storočného života Cirkvi, ako popieranie Ježišovho božstva alebo ľudskosti, objavenie falošných učiteľov a podobne. Kniha Zjavenie apoštola Jána už maľuje obraz Cirkvi uprostred krutých prenasledovaní, v centre boja dobra so zlom.“

Maľba zobrazuje sv. Pavla ako filozofa so zvitkami v rukách. Snímka: wikimedia commos