František Majoch miloval svoj ľud

František Majoch sa narodil v Bardejove 8. februára 1890 kam sa jeho rodičia prisťahovali z poľského Nowégo Szaczu. Pochádzal z ôsmich detí. Otec Stanislav viedol mestský mlyn v Bardejove. Nadanému synovi rodičia umožnili, aby mohol študovať na strednej škole v Prešove a neskôr v Kežmarku. Po maturite sa prihlásil do košického kňazského seminára a za kňaza ho vysvätil košický biskup Augustín Fischer-Colbrie 24. júna 1914.

Po vysviacke pôsobil ako kaplán v Ňaršanoch, v Snine a neskôr sa vrátil do farnosti Hermanovce. Tu sa stretával s národne orientovanými kňazmi, ktorí pôsobili v susedných farnostiach. Medzi nich patrili  rodoľub a politik Štefan Onderčo, farár z Ňaršian a Jozef Čársky, farár zo Širokého, ktorý sa neskôr stal prvým košickým biskupom slovenského pôvodu. Kňaz František sa stal horlivým šíriteľom osvety a národnej kultúry. Hru na organe ako i spev zúročil pri nácvikoch speváckych zborov a divadelných hier slovenských autorov.

František Majoch vystúpil 6. decembra 1918 v Širokom,  kam ho pozval tamojší farár Jozef Čársky s príspevkom na tému spoločného štátu Čechov a Slovákov pod názvom Sloboda národa vo svetle náboženstva. Bol jedným z aktívnych účastníkov pamätného zhromaždenia na podporu nového spoločného štátu na ňaršanskej fare 17. decembra 1918. V tom čase však stále boli silné tendencie o odtrhnutie východného Slovenska od Československa a pripojenie k Maďarsku.

Pre svoje názory sa ocitol na zozname maďarských boľševických vojsk, a to bol hlavný dôvod, prečo sa musel skrývať počas plienenia vojakmi maďarskej červenej armády. Na hermanovskú faru sa vrátil až v júli 1919. Zistilo sa, že tamojší pomocný notár Gejza Reich-Radványi spolu s boľševickými vojakmi sa aktívne zúčastnil rabovania na tunajšej fare. Gejza Reich-Radványi však z väznice v Levoči ušiel. Pred útekom do Maďarska sa ešte chcel pomstiť kňazovi. Svoj zámer uskutočnil 9. augusta 1919. Preoblečený za československého dôstojníka sa vydával za vyšetrovateľa kauzy pomocného notára a požiadal farára, aby s ním šiel do Bertotoviec, kvôli vykonaniu výsluchu v danom prípade. František Majoch netušiac nič zlé dôverčivo prisadol k neznámemu. Po príchode na miesto neznámy vyšetrovateľ zaviedol Františka Majocha do budovy miestnej školy. Gejza Reich-Radványi zamkol dvere a dvakrát vystrelil na kňaza. Po páde na zem ho dorazil ešte desiatimi bodnými ranami. Mŕtve telo kňaza zabalil do plášťa a hodil do žumpy a zahádzal ho raždím.

Zákerná vražda hermanovského farára rukou šovinistického vraha otriasla celým územím východného Slovenska. Pochovaný bol vo štvrtok 14. augusta 1919. Jeho pohreb bol verejnou manifestáciou bolesti, zármutku ale aj vďačnosti ľudu za hrdinský život a mučenícku smrť kňaza rodoľuba. Vtedajší farár z neďalekej obce Široké Jozef Čársky, ktorý sa v roku 1925 stal košickým biskupom, v pohrebnej kázni okrem iného o zavraždenom kňazovi povedal, že zomrel strašnou smrťou len preto, že miloval svoj chudobný, ubiedený slovenský ľud.