Kardinál, ktorý sa nebál gulagu

Gréckokatolícku cirkev na Ukrajine ničil najskôr ruský imperializmus a neskôr sovietska vláda. Josyf Slipyj bol symbolom neochvejnej viery a túžby po náboženskej slobode pre svoju vlasť. 

Oľga Hricáková 11.09.2018
Kardinál, ktorý sa nebál gulagu

Kardinál Slipyj (vľavo) počas audiencie u Jána Pavla II. v roku 1982. Snímka: wikimedia commons

Narodil sa 17. februára 1892 v hlboko veriacej rodine v dedinke Zazdrist v Ternopoľskom kraji na Ukrajine. Po skončení teologických štúdií v Innsbrucku a Ríme sa v roku 1922 vrátil do Ľvova. Bol významným teológom, pomocníkom a nástupcom ľvovského arcibiskupa Andreja Šeptického. Patril k zakladateľom bohoslovenskej vedeckej spoločnosti.

Zároveň vedúcim duchovného seminára a bohosloveckej fakulty a rektorom gréckokatolíckej bohosloveckej akadémie.

V apríli v roku 1945 Josyfa Slipého spolu so všetkými kňazmi a biskupmi zatkla sovietska vláda. Ako najväčší zločinec prežil 18 rokov v rôznych táboroch „gulagu“, pretože nechcel zradiť príslušnosť Gréckokatolíckej cirkvi ku hlave Katolíckej cirkvi – pápežovi. Odmietol stať sa metropolitom Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Pápež Ján XXIII. hľadal spôsob, ako ho oslobodiť. Nakoniec prezident Nikita Chruščov dal v januári 1963 súhlas na jeho prepustenie. Bol síce oslobodený, no na rodnú Ukrajinu sa nesmel vrátiť. Ostal preto v Ríme, aby vzkriesil svoju cirkev. Dokazoval pred svetom, že Gréckokatolícka cirkev na Ukrajine nie je mŕtva.  Josyf Slipyj vystúpil na 2. vatikánskom koncile s výzvou na zriadenie ukrajinského patriarchátu. V Ríme dal vybudovať Chrám svätej Sofie a snažil sa o celoukrajinský ekumenizmus. Pápež Pavol VI. ho vymenoval v roku 1965 za kardinála a vrátil mu starodávny titul kyjevských arcibiskupov – titul patriarchu.

Často navštevoval gréckokatolícke eparchie v západnej Európe, v Kanade, v Spojených štátoch amerických. Vystúpil v roku 1977 na tribunáli Andreja Sacharova, kde sa veľmi kriticky vyjadril k deštruktívnemu pôsobeniu sovietskej vlády voči ukrajinskej cirkvi. Zomrel v Ríme 7. septembra 1984. Počas pohrebu svätý Ján Pavol II. zdôraznil jeho mučenícky život a prirovnal jeho utrpenie ku Kristovmu utrpeniu. Kardinál vo svojom závete odkázal: „Pochovajte ma v Chráme svätej Sofie, a až moja Ukrajina bude slobodná, prevezte moje telesné pozostatky do Ľvova, do Katedrály svätého Juraja.“ Závet sa naplnil v roku 1992, keď by sa bol dožil sto rokov. Slávnostne a s úctou bolo telo 27. augusta prevezené na Ukrajinu.