Na rozlúčku s Pavlom Prikrylom

Básnik i publicista Pavol Prikryl (1962 – 2021) bol redaktorom Katolíckych novín v rokoch 1992 až 1996. Za publikačnú činnosť získal prestížnu cenu International Media Award for Excellence in Journalism. Rada Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru mu udelila Cenu Fra Angelica.
Jozef Zavarský 30.04.2021
Na rozlúčku s Pavlom Prikrylom

Pavol Prikryl. Snímka: archív Pavla Prikryla

Paľko môj, zlatý chlapče, nikdy by som si nebol býval pomyslel, že ma predídeš do večnosti. Je to vlastne šok, tá nikdy nesnívaná predstava, ktorá sa stala v minulých dňoch, v piatok pred Nedeľou Božieho milosrdenstva skutočnosťou.

Ale je tak, zjavne si naplnil pred večným Otcom mieru svojho povolania a on ťa teraz pozval vydať počet zo svojej nádeje a skutkov. Dobre si pracoval, nesieš si so sebou nošu plnú srdca. Preto, hoci zronený, sa teším z toho, že už mám na tej druhej strane svojho osobného príhovorcu.

Máš pravdu, nebol ten tvoj život vonkoncom ľahký, hoci si ho zvládal vyrovnane, s vnútorným pokojom a navonok akoby s istou nonšalantnosťou.

Prvý raz som sa s tebou stretol ešte za oných čias, keď mi ťa prišiel do redakcie Technických novín predstaviť môj priateľ a prispievateľ – tvoj otec, hrdý na syna a jeho odvážne, ale zodpovedné mediálne angažovanie sa v náboženských veciach. A padol si mi do oka.

Urobil si kus statočnej roboty ako redaktor na tom poste, doma i na cestách v zahraničí. Ukázal si sa naozaj povolaný na takú prácu.

Po roku 1996 si sa však musel všelijako prebíjať životom ako novinár, hovorca, redaktor, moderátor, publicista, inšpirovaný básnik, autor aj kníh pre deti, manžel, otec štyroch detí, zakladateľ a tvorca obľúbeného internetového časopisu VOX.

S prehľadom, no aj s vynaložením všetkých síl, s vervou tebe vlastnou si si pri všetkom vedel rady. Až donedávna.

Ach, jaj. Prichodí mi teraz už len si vďačne pripomínať naše mnohé osobné i pracovné stretnutia, vzájomné „konzultácie“ o veciach spoločného záujmu, kamarátske uvažovanie o tom, čo by bolo dobre urobiť a ako. A to až do ostatných dní, keď si odišiel na volanie zhora, ktoré ťa stále priťahovalo.

A keď už si bol v zrelom veku, na všetko pripravený, čo i na odchod do večného dôchodku je tých tvojich pozemských 58 rokov podľa bežnej ľudskej predstavy akokoľvek primálo. Mal si veľké plány, žil si pre ne a pre rodinu. No čo už, žezla by sa tu už mali zrejme chytiť iní.

Nech ti je, Paľko môj, slovenská zem ľahká a Božia náruč príjemná. Zaslúžil si si odpočívať v pokoji. Tvoj starší kolega a priateľ

Jozef Zavarský