Obetoval život za záchranu svojej rehole
Od smrti pátra Jozefa Horvátika uplynulo 21. februára 10 rokov. Piarista, ktorý je právom považovaný za záchrancu rehole počas totality.
Marek Kotras SchP 19.03.2019
Z tváre pátra Horvátika žiarila dobrota. Snímka: archív rehole
Páter Jozef Horvátik SchP od svätého Alojza sa narodil v Trnovci neďaleko Holíča 1. augusta 1919. Vždy bol veľkým bojovníkom. Prežil komplikovaný predčasný pôrod i zásah bleskom. Už ako dieťa chcel byť kňazom. Hoci jeho prvou voľbou boli verbisti, pre misie necítil povolanie a tak neskôr večné sľuby i kňazskú vysviacku prijal v reholi piaristov v roku 1946. Nadchlo ho, že spájajú kňazskú službu s učiteľskou praxou.
O štyri roky neskôr bol so spolubratmi internovaný do sústreďovacieho kláštora vo Svätom Beňadiku,keďže rehole u nás mali navždy zaniknúť . Po tejto ťažkej skúsenosti sa stal aspoň administrátorom farnosti Dolné Dubové neďaleko Trnavy. Bol pastoračný typ kňaza, vedel si získať ľudí a tí mu svoju náklonnosť opätovali. Na prelome 60. a 70. rokov sa rozhodol pre riskantný krok. Začal tajne pracovať na obnovení svojej rehole. V Dolnom Dubovom vybudoval nepovolený piaristický formačný dom a seminár. Stal sa jej provinciálom a do novej úlohy sa naplno vložil.
Aj v dôsledku týchto aktivít Jozefa Horvátika štátna moc zaradila medzi nepriateľské osoby a v rokoch 1973 až 1981 mu odňali štátny súhlas na verejnú duchovnú činnosť. To ho však neodradilo od budovania rehole. V spolupráci s biskupom Jánom Korcom, s neskorším banskobystrickým biskupom Rudolfom Balážom, ako aj opátom Přemyslom Coufalom (zavraždeným Štátnou bezpečnosťou v roku 1981) zabezpečil „v podzemí“ piaristom kňazskú a rehoľnú formáciu i tajné kňazské vysviacky v cudzine. Vďaka tomu mala rehoľa piaristov na Slovensku v čase pádu komunizmu viac členov ako na jeho začiatku.
Bez jeho odvahy by slovenskí piaristi stratili svojich nasledovníkov, ako sa to stalo v Čechách. Záchranca rehole odovzdal svoju dušu Stvoriteľovi v Dolnom Dubovom 21. februára 2009.
O štyri roky neskôr bol so spolubratmi internovaný do sústreďovacieho kláštora vo Svätom Beňadiku,keďže rehole u nás mali navždy zaniknúť . Po tejto ťažkej skúsenosti sa stal aspoň administrátorom farnosti Dolné Dubové neďaleko Trnavy. Bol pastoračný typ kňaza, vedel si získať ľudí a tí mu svoju náklonnosť opätovali. Na prelome 60. a 70. rokov sa rozhodol pre riskantný krok. Začal tajne pracovať na obnovení svojej rehole. V Dolnom Dubovom vybudoval nepovolený piaristický formačný dom a seminár. Stal sa jej provinciálom a do novej úlohy sa naplno vložil.
Aj v dôsledku týchto aktivít Jozefa Horvátika štátna moc zaradila medzi nepriateľské osoby a v rokoch 1973 až 1981 mu odňali štátny súhlas na verejnú duchovnú činnosť. To ho však neodradilo od budovania rehole. V spolupráci s biskupom Jánom Korcom, s neskorším banskobystrickým biskupom Rudolfom Balážom, ako aj opátom Přemyslom Coufalom (zavraždeným Štátnou bezpečnosťou v roku 1981) zabezpečil „v podzemí“ piaristom kňazskú a rehoľnú formáciu i tajné kňazské vysviacky v cudzine. Vďaka tomu mala rehoľa piaristov na Slovensku v čase pádu komunizmu viac členov ako na jeho začiatku.
Bez jeho odvahy by slovenskí piaristi stratili svojich nasledovníkov, ako sa to stalo v Čechách. Záchranca rehole odovzdal svoju dušu Stvoriteľovi v Dolnom Dubovom 21. februára 2009.