Naša viera ide od radosti k radosti

Udalosť zvestovania Pána poukazuje na tajomstvo, ktoré sa odohralo medzi Pannou Máriou a Bohom. Nazeraním do tohto tajomstva môžeme aj my jasať v Pánovi ako Mária.
Jozef Luscoň 18.03.2022
Naša viera ide od radosti k radosti

Archanjel Gabriel Pannu Máriu vyzýva na radosť a ponúka jej stať sa Matkou Božieho Syna. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com

Boh je verný a plní svoje sľuby. Aj to si pripomíname na sviatok Zvestovania Pána. Kresťanom túto radostnú udalosť pripomína aj modlitba Anjel Pána.

Pápež Pius V. ustanovil, aby sa modlitba modlila trikrát denne, a spojil ju so zvonením v kresťanských chrámoch. Bola to aj pripomienka na víťazstvo v bitke pri Lepante (1571), v ktorej kresťanské loďstvo vyhralo nad tureckým a zabránilo tak invázii do Talianska.

PROROCKÉ PREDPOVEDE

Už v raji po prvom hriechu Boh utešuje Adama a Evu, že príde niekto, kto to tu po nich „uprace“, dá do poriadku. Myšlienka o hrdinovi, záchrancovi, Mesiášovi sa niesla dejinami ľudstva a jej nositeľmi boli najmä Izraeliti.

Boh v dejinách potvrdzuje svoj zámer a skrze prorokov túto myšlienku zosilňuje. Prorok Izaiáš niekoľko storočí pred narodením Ježiša Krista dokonca oznamuje: „Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel!“ (Iz 7, 14).

V „plnosti čias“ sa Najsvätejšia Trojica rozhodla konať. Nebo bolo pripravené spustiť najdôležitejšiu etapu dejín spásy – príchod druhej božskej osoby na svet. Ako sa to stalo? Vďaka evanjelistovi svätému Lukášovi vieme o tejto udalosti také detaily, že ich musel vedieť z prvej ruky – priamo od Panny Márie.

RADOSTNÝ POZDRAV Z NEBIES

V Nazarete žila nádherná, čistá, múdra, srdečná, Bohu odovzdaná a nad všetky ženy pôvabná deva. Volala sa Mária. Boh si ju vyvolil na úžasné veci.

Nevieme, či pri robote, modlitbe, alebo oddychu, ale najkrajšiu devu celého vesmíru navštívil archanjel Gabriel. Boží posol ju oslovil veľmi zvláštne: „Zdravas’, Mária.“ Môžeme to povedať aj ako: „Raduj sa, Mária“ (porov. Lk 1, 26 – 28).

Vyzýva ju na radosť a ponúka jej stať sa Matkou Božieho Syna. Prekvapená dievčina je chvíľu zarazená, zvažuje, o čo ide... A po vyjasnení, ako sa to stane, súhlasí. Sledujme ducha slov, ktoré udalosť opisujú.

Je tu prítomné tajomstvo, prekvapenie, úžas, údiv, očakávanie, obdarovanie, radosť Márie z toho, čo sa jej stane, i napätie anjela, ako Mária odpovie. A po jej súhlase je obrovská radosť na zemi i v nebi. Dôležité je, že zvestovanie Pána je ponorené do radosti.

RADOSTNÝ POZDRAV ALŽBETY

Modlitba Anjel Pána tieto okamihy zachytáva. Anjel Pána je preto modlitba radosti. Modlíme sa v nej aj slová, ktoré povedala Alžbeta v čase, keď ju Panna Mária, plná nadšenia, bežala navštíviť do Ain Karimu. Keď sa stretnú, Alžbeta nešetrí radostnými slovami: „Požehnaná si medzi ženami...“ (Lk 1, 42).

Z Márie, ktorá už premeditovala dosah udalosti pre seba i celé ľudstvo, vytryskol nádherný chválospev na oslavu Boha – Magnifikat. Máriina hymnická báseň sa začína slovami: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi“ (Lk 1, 47).

Čo znamená, že Máriina duša jasá? Svätý Augustín sa slovom „jasá“ zaoberá a pritom sa zmieňuje o ľudských stupňoch radosti. Začína sa to popiskovaním, dupkaním nôh, spevom, pokračuje tancom, výskaním, až jasaním. Mária sa v radosti dostala až sem – jasá.

MÁRIINO JASANIE

Jasať v Pánovi patrí k Máriinej spiritualite. V akom svätom, blaživom, radostnom duchovnom opojení musí byť takáto duša! Jasanie v Bohu je úplné, bezstarostné hodenie sa do jeho náruče.

Jasanie je veľmi blízko lietaniu. V človeku všetko „výska“, má prívaly radosti, srdce šťastne búši, prekonáva zemskú príťažlivosť. Jednoducho má nádherný stav. Aj svätý Pavol nám jasanie a radosť odporúča: „Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa!“ (Flp 4, 4).

Možno nám to radí aj preto, lebo radosť je úžasná ochrana pred hriechom. Ak je človek radostný, šťastný v Pánovi, iné hriešne radosti mu ani nenapadne hľadať. V opravdivej radosti je spoľahlivý antivírus proti hriechu.

No vráťme sa k Panne Márii. Vieme, že v istom čase veľmi trpela, ale toto utrpenie „zaliala“ láskou a zvládla ho. Preto nakoniec prišlo opäť jasanie – v nebi ju korunovali za Kráľovnú neba i celého vesmíru. Takže odkaz pre jej ctiteľov je jasný: mali by jasať a milovať. Z plných síl.

ZJAVENIE PÁNA V NÁS

Možno si neuvedomujeme, ako sa aj nás zjavenie Pána úžasne dotýka. Ide o tento proces: ktosi – „anjel Pána“ – nám zvestuje Božiu inšpiráciu. Možno zaznie ako impulz v našej mysli, lebo môže prísť cez blížneho, mamu, manžela, či cez nejakú udalosť.

Pán pôsobí rôzne. Našou úlohou je uviesť svedomie do akcie a zvážiť, o čo ide. Po vyhodnotení, že je to od Pána, máme povedať Pánovi: „Hľa, tvoj služobník, tvoja služobnica...“ Ide o ponúknutie seba: hľa, tu som…, pre Božie divy. Ako to urobila Panna Mária.

Ak dám úplný súhlas, „nech sa mi stane“, inšpirácia – Slovo sa na chvíľu ponosí pod srdcom a potom... „Slovo sa telom stalo“ (Jn 1, 14) u Márie a u mňa sa Slovo skutkom stalo. Mária porodila Ježiša, ja mám „porodiť“ dobrý skutok.

A ak ešte potrebujem ďalšie sily k splneniu toho, k čomu som dal Bohu súhlas, modlitba Anjel Pána pokračuje: „Oroduj za nás, svätá Božia Rodička.“ Nádherná je aj záverečná prosba: „Vlej nám do duše svoju milosť, aby nás“ táto zem „porodila“ do neba, do večnej radosti.

ZJAVENIE PÁNA PRE NÁS

Modlitba Anjel Pána teda opisuje metódu vtelenia druhej božskej osoby a jej príchod k nám. To je pre ľudstvo nevýslovne radostná správa. Veď oddávna čakaný Mesiáš sa stane človekom a vyslobodí nás. V pozadí modlitby Anjel Pána to má byť cítiť – má to byť v „duchu“ tejto modlitby.

Veď po celý čas ide o dokumentovanie úžasnej udalosti, ktorá hovorí o tom, ako radosť prišla na tento svet. To považujem za veľmi dôležitú poznámku, pretože modlitbou máme udržiavať v sebe radostného Božieho ducha. Ak chceme správne formovať svoje srdce, je nesmierne dôležité modliť sa v nadšenom duchu.

Lebo v modlitbe môžeme mať „ducha“ povinnosti – musím sa modliť; alebo „ducha“ netrpezlivosti – aby sa už tá modlitba skončila; môžeme sa modliť v „duchu“ ledabolo; v „duchu“ smútku; v po galaxii túlajúcom sa „duchu“... Ale to nás len unáša do skepsy a melanchólie.

RADOSTNÝ DUCH MODLITBY

Viete, kedy je modlitba „dobrá“? Ak sú splnené „tri D“ – ak sa modlí dobrý človek, ak sa modlí dobre a ak prosí o dobrú vec. Povedané ešte jednoduchšie – modlitba je dobrá vtedy, ak sme po nej schopní konať dobro. Po modlitbe Anjel Pána by mal človek žiariť. Ako Mojžiš, keď vyšiel zo stánku stretnutia.

Tak ako on, aj dnes sa modliaci človek stretá s Bohom, pozýva ho do seba, chce ho priniesť druhým. S radostným srdcom a usmiatou tvárou. Božiu dobrotu by v našom okolí malo byť cítiť v láskavom prístupe a dobrých skutkoch.

Takže vrelo odporúčam viac sa sústrediť na „ducha“ modlitby. Slová by ho mali niesť. Ak to ešte tak nie je, skúsme to napraviť. A skúšajme, a skúšajme, keďže čnosť sa získava opakovaním dobrých vecí.

PRI ZVESTOVANÍ SME OBDAROVANÍ

Pri zvestovaní Pána dostala Panna Mária úžasný dar – pod srdcom nosila Božieho Syna. Aj my sme pri našom osobnom zvestovaní Pánom obdarovaní. A platí, že sa to udeje aj po modlitbe Anjel Pána.

„Zisk“ z tejto modlitby je istota, že Boh je verný a plní sľuby. Môžeme mu dôverovať. A veľkým darom je aj radosť, že Boh sa stal jedným z nás. Že je tu pre nás, ba je v nás. A ešte niečo.

V liturgickom roku o deväť mesiacov od Zvestovania Pána slávime jeho Narodenie. Takto to má byť. Dieťatko sa nosí pod srdcom deväť mesiacov. A opäť sa ocitáme v radosti. Takže naša viera ide od radosti k radosti. Cíti to aj vaše okolie? Zo srdca vám to prajem.

Správa o Božom materstve

Keď sa po prvom zasadaní v Efeze (431) konciloví otcovia rozchádzali, vítalo ich nadšenie veriaceho ľudu. Od rána vytrval bez jedla a pitia. Napäto vyčkával výsledok rokovania, uznesenie a rozhodnutie otcov. Po zvesti o dogmatickom definovaní Božieho materstva Márie zachvátila ľudí radosť. S fakľami odprevádzali biskupov k ich príbytkom a volali, že cez nich zvíťazilo učenie Katolíckej cirkvi o Ježišovi a jeho Matke. Mária práve pre svoje Božie materstvo svojou svätosťou jedinečne presahuje všetky stvorenia. Samo Božie materstvo je najväčšia a najvyššia milosť, prameň všetkých iných milostí (porov. Jozef Kútnik Šmálov: Litánie loretánske).