Silné ženy vo Svätom písme

Prvý pohľad na ženu vo Svätom písme je plný úžasu: „Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa“ (Gn 2, 23). Možno sú tieto slová torzami pradávnej piesne Izraelitov o šarme ženy.

Po spočiatku dokonalej Eve nasledujú životaschopné pramatky: Sára, Rebeka, Ráchel. Boli natoľko pekné, že prebúdzali lásku na prvý pohľad.

Ako čítame v Písme, zachovali si vážnosť, lebo neprestali byť milované a plnosť ich prirodzenej krásy bola v oddanosti svojim mužom. Práve láska prijímaná a dávaná ich robila silnými.

SILA ŽIVOTA VIERY

V biblickom svete sa človek chápe vždy v psychofyzickej jednote. Tak Písmo uvádza svojho čitateľa z kroka na krok do čoraz vnútornejších dimenzií krás ženy, v ktorých začína prežarovať život viery.

Dejiny spásy nám postupne ukazujú nadštandardnú túžbu po novom živote u Tamar, Júdovej nevesty, neskôr prorockého ducha Mojžišovej sestry Miriam, potom Debory z doby sudcov či Holdy z čias obnovenia chrámu.

Po odchode z Egypta Písmo vyzdvihuje predvídavosť, až prefíkanosť Rachab, ženy s pochybnou povesťou, ktorá kryla izraelských vyzvedačov a začínala nanovo s novým Bohom. Ďalej Písmo svedčí o prešibanosti a bojovnej sile Jahel a tiež o Samuelovej matke Anne, ktorá všetku svoju dôveru vkladala v Pána.

Vzápätí sa zoznamujeme s múdrou a veľkodušnou Abigail, manželkou Dávida a zvodnou i cieľavedomou Betsabe, ktorá mu porodila Šalamúna.

V Samuelových knihách nájdeme aj žiadostivosťou Amnona zlomenú krásnu Dávidovu dcéru Tamar. V Prvej knihe kráľov zasa zostarnutému Dávidovi slúži neobyčajne pekné dievča Abisag.

MORÁLNA SILA

V poučných spisoch sa spomína najprv zúfalá a napokon oslobodená Tobiášova nevesta Sára, ale i dôvtipná, čnostná, ba kompletne príťažlivá vdova Judita, ktorá je vykreslená ako ideál Židovky.

Objavíme v nich aj od fyzickej slabosti omdlievajúcu, a predsa morálne silnú kráľovnú Ester, statočnosť na smrť odsúdenej Zuzany či krásu nových Jóbových dcér, ktoré sú akoby anticipáciou budúceho života.

S mimoriadne zrelou vnútornou silou veriacej ženy sa stretáme u matky siedmich synov v Druhej knihe Machabejcov, ktorá sa nebála každého z nich povzbudzovať: „Prosím ťa, dieťa moje, pozri na nebo a na zem... Podstúp smrť, aby som ťa opäť získala“ (2 Mach 7, 28 – 29).

V Biblii sú však aj knihy s ústrednými postavami žien – s už spomínanou Juditou a Ester a do tretice je to Kniha Rút.

Ich hrdinky si Pán povolal v zlej, ťažkej dobe a dal im typicky ženské poslanie, aby zachránili život rodu, ba celého národa. Zastavme sa pri poslednej a prelistujme si príbeh dvoch nenápadných, no silných matiek.

STARENA S NOVOU SILOU

Jedným z najmenších spisov Biblie, a predsa osobitným spôsobom aktuálnym pre emocionálnu, ekologickú a sociálnu zrelosť je Kniha Rút. Tento geniálny miniromán je situovaný na vidiek, kde sa čas meria roľníckymi prácami a ústi do obdobia plodnosti.

Poetické dielko, v ktorom nie je nič prebytočné, rozpráva o zápase jednoduchého človeka so životom ako o dôležitej, ba vznešenej záležitosti. Tiež o dôstojnom pôvode najslávnejšieho panovníka Izraela Dávida. Ilustruje, ako sa zo zaniknutej rodiny môže narodiť nielen kráľ, ale i Mesiáš. Dej sa začína veľkým suchom.

Betlehem, v preklade dom chleba, je bez chleba. Nasleduje sťahovanie betlehemskej Noemi s manželom a dvoma synmi do cudziny – Moabska. Keď jej všetci traja jeden za druhým umrú, osamotená ostáva bez dedičov aj bez dedičstva.

Zlomená a bolesťou očisťovaná Noemi vie, že v kríze nemožno ostať sedieť v kúte. Desať rokov sa nehla, no utrpenie ju postaví na nohy. Zmobilizuje svoje sily: „Teraz alebo nikdy, ale zomrieť chcem doma.“

SILA MLADŠEJ

Keď sa nevesty Noemi vyberú s ňou, nechce brániť ich šťastiu a trikrát opakuje: Vráťte sa k svojim otcom, aby ste sa mohli znova vydať (porov. Rút 1, 8n). Šľachetne dáva prednosť ich vlastnému dobru pred svojím. Prečo však chceli ostať s ňou? Cítili autentickú dobrotu Noemi, ktorej prameňom je Najvyšší?

Vieme, že láska často nepozná rozumné dôvody. Noemi je veľká zrelou láskou k svojim nevestám a Rút ju dobieha mladistvou veľkodušnosťou. U Rút išlo o viac než len o prirodzenú náklonnosť – rodí sa v nej viera.

Svojej svokre odpovie kľúčovou vetou príbehu: „Tvoj národ sa stane mojím národom a tvoj Boh bude mojím Bohom“ (Rút 1, 16). Pripravená vytrhnúť sa zo svojej zeme ide s Noemi do neznáma. Jej odvaha pripomína Abraháma, ktorý odchádza, hoci nevie, či sa Božie prisľúbenia uskutočnia.

Alebo Mojžiša, ktorý prijme vedenie ľudu do zasľúbenej zeme bez toho, aby poznal cestu. Rút sa chce s Noemi deliť o dom i hrob, o život i smrť, ľud i vlasť. Ba aj o vieru. Prekvapujúco si volí toho Boha, ktorý nezachránil, ba napohľad zničil všetku svokrinu nádej. 

SILNÉ V CHUDOBE

V časoch, keď žena nemohla vlastniť majetok, mimo rodiny nemala uplatnenie, úplne závisela od otca a neskôr od manžela alebo syna, boli tieto dve bezdetné vdovy ako chudoba na druhú. A k tomu z dvoch generácií, z dvoch národov, z dvoch kultúr i z dvoch náboženstiev. Spájal ich iba poklad vzájomnej lásky.

Práve toto „nič“ si Boh pripravoval a použil. Do malej zeme, plnej pohybu, sa obe vydali vo vhodnom čase, pred žatvou. Neriskovali úplne – Noemi bola múdra žena. Prišli, až keď „Pán milostivo navštívil svoj ľud“ (Rút 1, 6) a Betlehem sa znova stal domom chleba.

Noemi vie, že v Izraeli môžu z jemnocitu druhých prežiť aj chudobní, ale ona je ešte chudobnejšia – už nevládze. Rút je však plná sily a hlavne ochoty: ponúkne sa do práce. Dá si od svokry poradiť a ide na polia paberkovať po žencoch. Hoci v cudzine, hneď sa prispôsobí.

Večermi si obe rozprávajú, čo sa udialo, a tak dopĺňajú svoj pohľad na dianie okolo. U Rút sa kombinuje šľachetnosť učenlivosti s prirodzenou inteligenciou – múdro spracúva rady skúsenej Noemi, a preto sa jej darí. Lebo spojenie skúsenosti staršieho s energiou mladšieho temer vždy prináša úspech.

Zatiaľ čo sa Rút činí rukami a poslušnosťou – nazbierala 40 litrov jačmeňa za deň –, aj Noemi pracuje. Nielen hlavou, ale aj srdcom, intuíciou. Neplánuje príliš dopredu, no pozorne si všíma, čo sa deje.

Premýšľa, skladá si veci a kombinuje. Ako zrejme len žena „židovka“ dokáže riadiť záležitosti rodinného šťastia a nového života, ktoré sú pre ňu rozhodujúce.

SILA NOVÉHO ŽIVOTA

Príbeh pokračuje zdanlivo náhodným stretnutím Rút s Bózom, ktoré je hneď od začiatku idylické. V Biblii však nikdy nie je náhoda náhodou, ale starostlivým Božím vedením. Dala sa mu poznať svojím správaním, postojom k svokre i k práci, čo Bóz, ako zrelý muž, vedel mimoriadne oceniť.

Na konci žatvy, v letný večer plný vône čerstvého obilia, hojného jedla i nápojov, keď je radosť spať pod holým nebom, prichádza k delikátnej scéne. Podľa Noeminej rady si Rút má ľahnúť k Bózovým odkrytým nohám.

Poznala hlboký symbol tohto gesta? Ak aj nie, isto vycítila jeho intenzitu: „Odovzdávam sa ti, som ti k dispozícii.“ Nerobí tak z vypočítavosti, nezvádza, ale učenlivo poslúcha. Preto Bóza nepremôže žiadostivosť. Rút, aj keď už bola manželkou, správa sa nevinne.

V jej pokore bol prítomný Boh – ležal tam pri Bózových nohách s ňou! Po tomto oddanom geste začne Bóz odhodlane konať. Usporiada si dedičstvo a nasleduje manželstvo s Rút. A traja bezdetní dostanú nový život.

Moabka, cudzinka, deva, nevesta, manželka, švagriná, vdova, dcéra, služobnica – ako o nej hovorí kniha – sa na konci príbehu stáva matkou. A prababičkou Dávida. Je však zrejmé, že Bóza zviedla Noemi. Dodnes fascinuje akčnosť tejto ženy, jej schopnosť riskovať, akoby bola mladicou.

NAŠA SILA JE PÁN

Niekedy sa môžeme pýtať, čo vlastne robí Boh s toľkými ťažkosťami na zemi. Aj keď je Pánom sveta, neznamená to, že sa zaujíma iba o globálne problémy a svetovú diplomaciu. Biblická odpoveď je jednoduchá: dáva dokopy osudy partnerov, ktorí sa majú stretnúť.

A je to jedna z jeho najmilších, najdôležitejších a nie ľahkých prác. Odkiaľ to vieme? Okrem tohto príbehu a Knihy Tobiáš logicky aj z toho, že Boh miluje život, ľudí, a preto chce mať ďalšie, celkom osobitne geneticky sformované deti.

No a iný dôstojný spôsob na ich plodenie nejestvuje. A tak aj Kniha Rút je oslavou sily materstva, intuície a logiky srdca zdravej, v Bohu zakotvenej ženy, ktorá vie, čo je v živote krásne, podstatné a zmysluplné.