Vnímajme radosť ako poslanie

Nasledovanie Krista nemôže zostať vlažné. Zrelosť duchovného života prichádza vtedy, keď sa toto nasledovanie žije s radosťou, s chuťou.

Pri opise toho, v čom spočíva hrdinská čnosť nejakého kandidáta na svätorečenie, existujú rôzne kritériá. Napríklad keď sa čnosť uplatňuje za obzvlášť ťažkých okolností. Ďalšie kritérium je suavitas et delectatio. To znamená, že je potrebné konať dobro „nie z prinútenia, ale dobrovoľne“ (1 Pt 5, 2), ochotne, s úsmevom, láskavo a nežne.

Ďalším aspektom je tešiť sa z dobra, ktoré konajú ľudia okolo nás, vedieť ho oceniť s radosťou.

RADOSŤ A VIERA

Celý Ježišov príbeh je obsiahnutý v ohlasovaní radosti. Radosť je na začiatku aj na konci, rámcuje ho. Ježišov príbeh sa začína ohlasovaním radosti pastierom: „Zvestujem vám veľkú radosť: narodil sa vám Spasiteľ“ (Lk 2, 10 – 11); a napĺňa sa vo veľkonočné ráno opäť ohlasovaním radosti, radosti zo vzkriesenia: „Pán naozaj vstal z mŕtvych“ (Lk 24, 34).

Radosť je teda základná zložka evanjelia a Ježišovho príbehu. Je to súčasť ohlasovania spásy celému svetu. Možno povedať, že tam, kde chýba radosť, chýba základný prvok našej viery.

RADUJTE SA V PÁNOVI

„Ustavične sa radujte v Pánovi“ (Flp 4, 4). Toto je prikázanie, ktoré Pavol zveruje kresťanom, spoločenstvám. Prečo by mal kresťan žiť v radosti, keď je toľko dôvodov byť smutný, nahnevaný alebo inak nešťastný?

Samozrejme, nehovoríme tu o radosti len v oblasti emócií. Niekedy je radosť triezva. Dôvodom našej radosti je, že nie sme sami, že Pán na nás nezabudol, ale je s nami naveky: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20).

To je dôvod, ktorý by mal udržiavať našu radosť vo viere. Pán je s nami stále. Je Boh, ktorý je blízko, ktorý sa zmenšil a stal sa chlebom práve preto, aby s nami zostal v chorobe i v zdraví, v radosti i v žiali. Ako sa ženích raduje, lebo jeho nevesta je stále s ním, niečo podobné by mal pociťovať aj veriaci, keď vie, že Pán nie je s nami „len tak mimochodom“.

JEŽIŠOVA VETA

Ako nás Ježiš učí byť radostný? Svätý Pavol nám pripomína Ježišove slová: „Blaženejšie je dávať ako prijímať“ (Sk 20, 35). Viac radosti je v dávaní, radosť nie je len brať, ale aj dávať. V živote budeme šťastní, ak sme dali niečo zo seba, ak sme svoj život venovali niekomu. Na konci života nás bude najviac mrzieť, že sme dali príliš málo v porovnaní s tým, čo sme mohli, a tak sme sa menej tešili.

Nehovorím „nič“, ale „menej“. Najhlbšia radosť je, keď sa nám podarí urobiť druhých šťastnými. Je to oveľa intímnejšia radosť ako tá, ktorú máte preto, že ste s niečím spokojní. Trvá dlhšie. Stretávať sa s druhými, s chudobnými, rozdávať radosť druhým je spôsob, ako rásť v radosti.

HUMOR

Humor veľmi pomáha zachovať si radosť. Poznáte známu modlitbu sv. Tomáša Morusa, ktorý každé ráno prosil Boha o dobrú náladu. Je dôležité nebrať sa príliš vážne, urobiť si žart aj zo seba samého, vedieť žartovať s druhými a nikdy sa neuraziť. Závidím tým, ktorí vedia rozprávať vtipy a humorne odpovedať na napäté situácie.

Koľko dobra môže urobiť niekto, kto rozbije napätie humornou reakciou v rodine, na pracovisku, v spoločenstve. Nepreháňam, keď hovorím, že je to znak svätosti. Kiežby sa našli ľudia, ktorí by dokázali obnoviť atmosféru pokoja humorom, vtipom!