Na ceste sa opášme vytrvalosťou

Svätý Augustín vysvetľuje štyri dimenzie lásky na základe známej pasáže z Listu Efezanom: „Aby ste mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, a poznať aj Kristovu lásku, presahujúcu každé poznanie“ (Ef 3, 18 – 19).

Medzi dimenziami lásky má zvláštne postavenie dĺžka. Tá je podľa biskupa z Hippa pozvaním, aby veriaci čerpali silu z kríža a naučili sa trpezlivo znášať príkoria z lásky.

„Dĺžka je v tej časti, ktorú vidno od vrcholu kríža až po zem. Tam Kristus stojí vzpriamene, to znamená, že zotrváva a vytrvá. Túto čnosť nazývame vytrvalosť“ (List 140, 23, 63 – 64).

VŠETKO PRE DOBRO VECI

Americký prezident Theodore Roosevelt v roku 1910 pri príležitosti oficiálnej návštevy Sorbonskej univerzity v Paríži povedal: „Česť patrí človeku, ktorý skutočne stojí v aréne, ktorého tvár je poznačená prachom, potom a krvou; tomu, kto bojuje s odvahou; kto opakovane robí chyby, pretože neexistuje pokus bez chýb a nedostatkov; ale kto skutočne bojuje, aby dosiahol cieľ; kto skutočne pozná nadšenie, obetavosť a venuje sa spravodlivej veci; kto v lepšom prípade pozná na konci úspešný triumf a v horšom prípade, ak zlyhá, aspoň padá s vedomím, že urobil všetko pre dobro veci.“

VYTRVALOSŤ NOVÉHO ŽIVOTA

Svätý Pavol používa pojem vytrvalosť ako stálosť a rozhodnosť v úsilí o voľbu nového života v Kristovi. Táto čnosť patrí tomu, kto ohlasuje evanjelium, ako aj veriacemu, ktorý evanjelium prijíma. Je to životný štýl kresťana, ktorý vie pevne zotrvať v modlitbe, v obetavosti pre rodinu, v nezištnej službe či v trpezlivosti s utrpením.

Podľa apoštola Pavla je základom vytrvalosti Božia láska vliata do našich sŕdc prostredníctvom daru Ducha (porov. Rim 5, 2 – 5).

V textoch Zjavenia apoštola Jána nadobúda slovo vytrvalosť skôr význam pevnosti a schopnosti vytrvať vo viere. Autor knihy často zdôrazňuje vytrvalosť spojenú s únavou v situáciách veľkého utrpenia alebo prenasledovania: „Poznám tvoje skutky aj tvoju námahu a vytrvalosť a viem, že nemôžeš zniesť zlých. (...) Si vytrvalý, veľa si zniesol pre moje meno a neochabol si. Mám však proti tebe to, že si zanechal svoju prvotnú lásku“ (Zjv 2, 2 – 4).

Prenasledovania kresťanov v Rímskej ríši si vyžiadali vytrvalosť vo viere až po mučeníctvo. Nebola to tvrdohlavosť, neústupnosť, ktorá živila pýchu a exhibicionizmus. V mučeníkoch pre Krista sa odhaľuje dynamika vytrvalosti: nejde o silu charakteru ani o ducha súťaživosti, ktorý fascinuje tých, čo sú mladí a silní. Medzi mučeníkmi sú starci aj deti, muži aj ženy, bohatí aj chudobní, silní aj slabí. To, čo umožňuje vytrvalosť, je vzťah s Bohom. Vzťah so Zmŕtvychvstalým umožňuje zrieknuť sa všetkého ostatného, dokonca aj života.

TVRDOHLAVOSŤ A PÝCHA

Voľba dobra vstupuje s každodenným konaním do času, preto ju podkopáva únava, opotrebovanosť motivácií, rôzne pokušenia, ktoré naznačujú iné, menej nebezpečné a prijateľnejšie cesty.

Úskalím tu tiež môže byť poddajnosť a tvrdohlavosť. Keď sa človek vzdáva svojho cieľa veľmi ľahko a rýchlo pre malicherné prekážky, tak na začatej ceste nikdy nezájde ďaleko. Na druhej strane tvrdohlavý človek sa snaží dosiahnuť svoj cieľ za každú cenu, bez ohľadu na prostriedky.

Takýto pyšný postoj však súvisí skôr s egoizmom, bezohľadnosťou a pýchou, nie s vytrvalosťou v dobrom.

ZACHOVANIE VIERY DO KONCA

Svätý Tomáš Akvinský vysvetľuje, že čnosť vytrvalosti sa týka v prvom rade dĺžky času, počas ktorého treba vytrvať pri dosahovaní cieľa. Svätá Terézia od Ježiša upriamuje pozornosť na ďalší aspekt: „Ak uprostred protivenstiev srdce vytrvá s pokojom, radosťou a miernosťou, je to láska.“

Podľa svätého Augustína je vytrvalosť vo viere pre kresťana všetkým. Sám napísal na sklonku svojho života knihu O dare vytrvalosti. Zachovanie viery v Pána až do konca nás jedného dňa privedie do zasľúbeného kráľovstva.

Vďaka vytrvalosti kráčame na ceste podporovaní nádejou, ktorá nás naučí vždy bojovať dobrý boj a zachovať si vieru v Ježiša Krista.