Urobte všetko, čo vám povie

Každý rok prichádzajú do Trnavy tisíce pútnikov z celého Slovenska, desaťtisíce veriacich sa s nami spájajú prostredníctvom rozhlasu a televízie, aby sme sa spoločne deväť dní modlili a uctievali našu nebeskú Matku a pripomenuli si zázračné diela, ktoré skrze ňu, na jej príhovor Boh vykonal. 

Matkine slová
Trnavskú novénu každoročne sprevádzajú mnohé skúšky, nepochopiteľné ťažkosťi, po ktorých potom nasledujú mnohé zázraky, najmä duchovného charakteru. Mnohí po desiatkach rokov nájdu práve počas týchto dní znovu zmierenie sa s Bohom, vyriešenie rôznych rodinných či iných ťažkostí. Sú to dni, keď sa deti zhromažďujú okolo svojej Matky, aby tak velebili nebeského Otca.

V tomto čase máme akosi viac na mysli slová Márie, ktoré povedala učeníkom v Káne Galilejskej: „Urobte všetko, čo vám povie!“ (Jn 2, 5).  Udalosť počas svadby v Káne je „prvé zo znamení“ (porov. Jn 2, 11); prvým Ježišovým zázrakom, ktorým verejne zjavil svoju slávu a vzbudil vieru u svojich učeníkov. Zrazu sa minulo víno a Mária, Ježišova Matka, to oznámila svojmu Synovi. On jej odvetil, že ešte neprišla jeho hodina. Potom však, na Máriinu prosbu, rozkázal naplniť vodou šesť veľkých nádob, premenil vodu na víno, na vynikajúce víno, oveľa chutnejšie ako predošlé.

Týmto znamením sa Ježiš zjavil ako mesiášsky Ženích, ktorý prišiel so svojím ľudom uzavrieť novú a večnú zmluvu, podľa predpovedí prorokov: „Ako sa teší ženích neveste, tešiť sa bude tvoj Boh“ (Iz 62, 5). Víno je symbolom tejto radosti z lásky, naznačuje však i krv, ktorú Ježiš napokon vyleje, aby spečatil svoju svadobnú zmluvu s ľudstvom. 

Jednota Cirkvi je v Ježišovom srdci

Cirkev je Kristova nevesta, ktorú on sám svojou milosťou robí svätou a krásnou. Predsa však táto nevesta vytvorená z obyčajných ľudí neustále potrebuje očisťovanie. Jedným z najťažších úderov, ktoré znetvorujú tvár Cirkvi, sú snahy proti jej viditeľnej jednote, osobitne historické rozdelenia, ktoré od seba oddelili kresťanov.

Mnohokrát sme konfrontovaní so situáciou, že keď pastieri Cirkvi ohlasujú pravdu evanjelia v duchu Tradície, sú označovaní za tých, ktorí túto jednotu narúšajú. Avšak to, čo rozdeľuje, lepšie povedané, ten, kto rozdeľuje, je nazývaný samotným Ježišom Kristom ako „otec lži“ (Jn 8, 44). Teda čo rozdeľuje, je klamstvo, a nie pravda.

Cirkev sa nebojí pravdy, iba lži, pretože niet historickej, vedeckej, politickej či filozofickej pravdy, ktorú by bolo možné postaviť proti Cirkvi; proti Cirkvi možno postaviť iba lož, nikdy pravdu, pretože v Kristovi a iba v ňom každá pravda nachádza svoje naplnenie. Kardinál Robert Sarah v svojej mimoriadne hlbokej knihe, ktorá tieto dni uzrela svetlo sveta aj v slovenskom vydaní s názvom Pane, zostaň s nami, zdieľa podobnú skúsenosť.

„Ľudia sa ma často pýtajú, čo majú robiť. Keď hrozí rozdelenie, treba posilniť jednotu. Tá nemá nič spoločné s korporátnym duchom, aký funguje vo svete. Jednota Cirkvi pramení v Ježišovom srdci. Nevzďaľujme sa mu, zostaňme pri ňom a v ňom. Srdce, ktoré otvorila kopija, aby sme v ňom mohli nájsť útočisko, bude naším domovom. Jednota Cirkvi spočíva na štyroch pilieroch. Modlitba, katolícka náuka, láska ku Skale a vzájomná bratská láska sa musia stať prioritami pre našu dušu a všetko naše konanie.”  

Človek načúvajúci Bohu

Svätý Benedikt nás v svojej regule pobáda k načúvaniu. „Načúvaj, synu, prikázaniam majstra, nakloň ucho svojho srdca, ochotne prijmi napomenutia láskavého otca a uvádzaj ich odhodlane do života“ (Regula sv. Benedikta, Prológ). Kľúčovými slovami sú „načúvaj“ a „nakloň ucho svojho srdca“.

Požiadavka načúvania je základným postojom človeka pred Bohom. Vyjadruje fakt, že primárne konajúcim je Boh, pretože ak mu načúvam, podriaďujem sa jeho Slovu. Práve toto chce priblížiť výraz „nakloň ucho svojho srdca.“ Bohu nemožno načúvať inak. Kto takto načúva Pánovi, vyjadruje „milovanie Pána Boha celým svojím srdcom, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle.“

Až z poslušného načúvania totiž vyrastá schopnosť konať správne rozhodnutia, ktoré sa Bohu páčia a sú v súlade s jeho vôľou. Takéto načúvanie plodí bázeň pred Bohom, ktorá je podľa svätého Benedikta vlastne prvým stupňom pokory. Pokoru možno nazvať aj „pravdou o sebe“. Kto totiž načúva Božiemu slovu, ten si uvedomí, že nejde o to, aby sme si v Cirkvi vzájomne oponovali osobnými argumentmi, ale chápeme, že všetci čelíme zoči-voči Slovu, ktoré sa stalo telom.

Vedúcou osou v tomto načúvaní je Božie slovo a posvätná Tradícia. Ak sa pozrieme na samotného Pána Ježiša, vidíme, že v konkrétnych momentoch hovorí autorita, jeho slovo má váhu a nebojí sa polemiky. 

Emeritný pápež Benedikt XVI. napísal: „Boh hovorí a vychádza človeku v ústrety, aby sa mu v dialógu dal poznať.“ A ďalej: „Dialóg však zahŕňa primát Božieho slova, ktorým sa Boh obracia na človeka“.

Fulton Sheen sa vyjadril: „Tam, kde sa stratí viera, zostane už len politika“ (Fulton Sheen o kňazstve). Nemusíme byť naivní, ako kresťania máme predstavu o politike. Máme ju, ale tá je sekundárna, vyviera zo Zjavenia. Naša politika je podriadená Božiemu zjaveniu. Súdobou krízou je to, že sa deje úplný opak: viera je poplatná určitej politike; katolícku vieru robím poplatnou mojim vlastným záujmom, ktoré nemajú oporu ani vo Svätom písme, ani v posvätnej Tradícii.

Sám kardinál Gerhard Ludwig Müller to komentuje nasledovne: „To, čo dnes dominuje v Cirkvi, je skôr politika ako viera. Teda namiesto načúvania Božiemu zjaveniu osobné predstavy a ciele. Vieme, ba musíme tomuto čeliť a nezakrývať si tvár, hoci ide o veľmi bolestný stav. Musíme pomenovať s veľkou citlivosťou, ale otvorene a rázne túto ,herézu', lebo nejde o iné.“

Prečo? „Ženie nás Kristova láska!“ Načúvanie Pánovi nás zaväzuje. „Chcem si teraz nakloniť ľudí alebo Boha? Alebo sa usilujem páčiť sa ľuďom? Keby som sa ešte chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom,“ píše svätý Pavol v Liste Galaťanom (1, 10). 

Porozumieť slovám
Pán nás volá k vernosti v týchto časoch, k vernému načúvaniu toho, čo hovorí v svojom Zjavení: v Písme a Tradícii. Všetci sme povolaní k tomu, aby sme zápasili. Nikto sa nemôže hrať na hrdinu, ktorý všetko zvláda a má odpovede na nepoložené otázky. Našou úlohou je obnoviť načúvanie, dať prvé Božie prikázanie na jeho prvé miesto.  

Keď mladík zastal, ešte za noci, pred dverami domu, ktoré mali len jedno krídlo a boli také úzke, že mohlo tou štrbinou prekĺznuť len telo blažené, podujal sa čakať. Za ranného šumu zaklopal na dvere a zvnútra sa ozval hlas: „Kto je tam?“ Odpovedal: „To som ja. Ja som tu!“

Nastalo veľké ticho. Ustal šum stromov vo vetre, prvá nota vtáčieho spevu zostala visieť na vetvách. Hlas zvnútra neodpovedal, dvere sa neotvorili. Mladý muž sa zahalil do modlitebného šálu.

Bez šomrania či povzdychu si ľahol k dverám. Zostal tak ležať, hlavu mal zahalenú v modlitebnom šále, celý deň a noc. V jeho srdci dozrievala skúsenosť, ktorá od Láskou vyvolených žiada, aby skôr ako pred ňu predstúpia, zomreli sami sebe. Deň trval tisíc liet, ubehlo tisíc rokov ako včerajší deň, ako hodina nočného bdenia.

Zavčas ráno, prvého dňa v týždni, pripravený čeliť teraz tichu, vstal, zabúchal na dvere. Hlas zvnútra sa spýtal:
„Kto je za dverami?“ Chlapec, ktorý sa stal starcom, odpovedal: „To si ty! Kto si?“ Dvere sa konečne otvorili.

Novoročné prianie

Na záver by sme mohli vyjadriť pre nás ako novoročné prianie slová Svätého Otca Františka: „ ,Urobte všetko, čo vám povie' (Jn 2, 5). I dnes nám všetkým Panna Mária hovorí: ,Urobte všetko, čo vám povie.' Tieto slová sú vzácnym dedičným odkazom, ktorý nám Panna Mária zanechala. Chcel by som zdôrazniť skúsenosť, ktorú mnohí z nás už v živote určite mali.

Keď sa nachádzame v ťažkej situácii, prídu problémy, ktoré nevieme vyriešiť, keď mnohokrát zakúšame úzkosť, strach a chýba nám radosť, choďme za Matkou a povedzme jej: ,Nemáme vína. Víno sa minulo: pozri, v akom som stave, pozri na moje srdce, pozri sa na moju dušu.'

Povedzme to Matke. A ona pôjde za Ježišom, aby mu povedala: „Pozri na tohto, pozri na túto: nemá vína.“ Potom sa vráti k nám a povie: ,Urobte všetko, čo vám povie.' (Anjel Pána, 20. januára 2019).“

Nech je aj tento rok pre nás rokom rastu v bližšom a vernejšom vzťahu k nášmu Pánovi, Ježišovi Kristovi. Nech v ňom strávime ešte viac času v jeho eucharistickej blízkosti, keď sa pripravujeme na svetový eucharistický kongres, ktorý sa uskutoční v septembri tohto roka v Budapešti. To nám všetkým zo srdca vyprosujem a žehnám vám!