Editoriál 22/2019

Igor Hanko 28.05.2019
Editoriál 22/2019


V nedeľu som bol na oslave päťdesiatky spolužiaka kňaza v kňazskom seminári. Keď prišli bohoslovci a zaspievali nádherné Mnohaja lit, myseľ mi automaticky zobrazovala srdcu blízke zážitky v tejto inštitúcii. Prešli už viac ako dve desaťročia odvtedy, čo sme sa stali Kristovými kňazmi. Mnohí z tých, ktorí nás pripravovali na našu úlohu, už nie sú medzi nami, ale zostali na nich živé spomienky.

Naša vďaka patrí i ľuďom, ktorých sme, žiaľ, nepoznali, ale ktorí nám svojimi modlitbami vyprosovali milosť stať sa dobrými kňazmi.

Jednou z osôb, ktoré si jasne uvedomovali dôležitosť modlitby a obety za kňazov, je blahoslavená Maria Concepción Cabrera de Armida, známejšia pod menom Conchita. „Vedela, že kňazi sú buď svätí, alebo nemajú čo povedať – sú soľou, ktorá stratila chuť,“ pripomenul kardinál Angelo Becciu počas jej blahorečenia 4. mája v Mexiku. Hoci bola manželkou a matkou deviatich detí, nebola to pre ňu prekážka viesť hlboký duchovný život (s. 11).

V Téme týždňa sme pre vás pripravili spomienky na kňaza a biskupa svätého života, rodáka z Uňatína, Pavla Hnilicu. Poznali sme ho ako zanieteného šíriteľa fatimských posolstiev a úcty k Božiemu milosrdenstvu. Jeho diecézou sa malo stať - podľa slov jeho svätiteľa, biskupa Róberta Pobožného - územie od Berlína cez Moskvu až po Peking (s. 16 – 17).

Milí čitatelia, prosíme, modlite sa spolu s nami za našich novokňazov. Aj preto sme pre vás pripravili obľúbenú prílohu Novokňazi a absolventi 2019.