Editoriál 23/2023

Takýto radikalizmus ide s radostnou zvesťou pre naše chápanie len ťažko dokopy. Lenže rozdelenie tu je a spolu s ním aj ohne.

Tie vždy vzbĺknu z našej narušenej prirodzenosti. Otec proti synovi a  syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke... Ale ako hovorí Svätý Otec, „Kristus zboril tento múr rozdelenia svojou krvou“.

Rozdelenie vychádza z nás, jednota z neho. Pred štyrmi rokmi v Týždni modlitieb za jednotu kresťanov sa ozývali výzvy, aby členovia všetkých cirkví zakročili proti rozdeleniu v spoločnosti.

Vraj sa nachádzame v rozhodujúcom bode obratu dejín a je dôležité, aby spoločenskú zmenu neformovali tí, ktorí šíria strach a agitáciu rozdelenia na rozšírenie svojej moci.

Cirkvi majú za úlohu „znovu zviditeľniť nerozbitnú jednotu“, vyjadril sa vtedy nemecký katolícky biskup Wiesemann.

Je to možné. Je možné, že po storočiach rozdelenia dokážu kresťania nájsť na rozdiel od zvyšku sveta jednotu (s. 3, 8). Bolo by to ako zázrak – Ducha Svätého.

Ale možný, ako dosvedčujú aj príbehy konverzií alebo priateľstiev, ktoré by sme ešte pred pár desaťročiami len ťažko predpokladali (s. 4 – 5).

Keď som sa kedysi dávno prvýkrát stretla s  výrokom Rozdeľuj a panuj, myslela som si, že je to niečo v štýle „lámania chleba“, nie trhania na kusy.

Usmievam sa nad svojou vtedajšou naivitou, ale nebolo by fajn, keby sme to práve takto chápali a robili všetci?