Editoriál 32/2019

Slovensko Slovákom a jeden kebab do ruky. Aj takto protichodne uvažujú niektorí jedinci, ktorí na jednej strane hádžu dlažobné kocky po arabských turistoch a na strane druhej si v okienku s rýchlym občerstvením doprajú obľúbenú pochúťku arabskej kuchyne. Cudzinci im vadia, ich jedlo však nie. Možno i preto občianske združenie Mareena prišlo s kampaňou, v ktorej je jedlo symbolom spájania (s. 32). Kampaň upriamuje pozornosť na to, že cudzie kuchyne sú súčasťou našich dní, tak prečo by sa ňou nemohli stať aj cudzinci. Viem, že by sa našlo hneď niekoľko „chytrých“ názorov, ktoré by mi vysvetlili, v čom je problém. No ľudia iných kultúr nemusia byť našimi nepriateľmi, pokiaľ im sami na to nedáme dôvod.

Tým môže byť práve predpojatosť, ktorú sme nadobudli napríklad z článkov na webových stránkach hlásajúcich „skutočnú pravdu“. Ako v reálnom živote, tak i v online priestore sme povolaní pristupovať k informáciám zodpovedne (s. 14). Lákavé správy, ktoré nám pasujú do našej názorovej schémy, nemusia byť vždy úplne pravdivé. Ak si chceme niečo názorovo osvojiť – napríklad o téme migrantov -, skúsme pohľadať aj ďalšie zdroje, možno i z iného myšlienkového prúdu, aby sme si udalosti a postoje kriticky zhodnotili a vytvorili názor sami a nie niekým, kto nám chce názor podsunúť.

V médiách dnes z hľadiska čitateľnosti dominujú negatívne správy. No nájdeme v nich i množstvo inšpiratívnych príbehov, ktoré ukazujú, že dobro ešte nevymrelo. Snažíme sa o to i na našom webe www.katolickenoviny.sk a v tlačovom vydaní, kde si tento týždeň prečítate napríklad rozhovor s nevidiacou divadelnou recenzentkou Michaelou Hanekovou (s. 10 – 11).