Editoriál 4/2021

Tému autentických prorokov, starozákonných, ale aj tých súčasných, rozoberá na stranách 8 a 9 v rubrike Duchovná obnova Vladimír Juhás.

Počas čítania som si uvedomila, že som zrejme koncept novodobého, moderného proroka pochopila úplne nesprávne. Nie je to niekto, kto pomocou krištáľovej gule predpovedá budúcnosť a povie mi, kedy sa skončí pandémia, či budem môcť o pár týždňov vyjsť za hranice svojho okresu či sadnúť do lietadla a vrátiť sa k môjmu obľúbenému cestovaniu.

Nie.

Prorokov stretávame každý deň, stačí sa len poriadne pozrieť okolo seba. Sú to ľudia, ktorí aj napriek tomu, že budúcnosť je často krokom do neznáma, stále kráčajú s istotou, lebo vedia, že v tom nie sú sami. Pevne sa držia nádeje a prisľúbení, ktoré nám dal Ježiš, a svojím životom každodenne hlásajú evanjelium.

Či už to je pápež František, miestni kňazi, ktorí sa snažia o online pastoráciu, zdravotníci a dobrovoľníci, ktorí pomáhajú v nemocniciach, či susedia, čo nosia nákup seniorom. Týchto ľudí je však oveľa viac.

Rozhodla som sa, že by som tiež chcela byť takým prorokom a ohlasovateľom Božieho slova – človekom, ktorý okolo seba šíri radosť, dobro a pokoj, slúži druhým a občas si dokáže zahryznúť do jazyka, aj keď je to náročné – hlavne v tejto dobe. A začnem už dnes. 

Na záver sa vrátim k odpovedi na otázku v úvode – a čo sme my, proroci? Ja dúfam, že áno.