Editoriál 41/2021

Nás Slovákov na to istým spôsobom vyzval už počas septembrovej apoštolskej cesty, keď nám povedal, aby sme boli kresťanmi, ktorí nie sú vlažní, ale svojím životom vedia ukázať krásu evanjelia. Dal nám aj niekoľko osobných príkladov.

Keď sa stretol s núdznymi v centre Betlehem, svojou prítomnosťou im dodal nádej. A na tom istom mieste sa stretol i s rodinami s postihnutými deťmi, ktorým zasa svojím záujmom odovzdal pochopenie v ťažkej situácii.

Jednou z prítomných rodín boli aj Turčekovci, ktorí prijali postihnutie svojej dcéry ako Božiu výzvu (s. 16 – 17). Otcovským úsmevom Svätý Otec František povzbudil i  budúcich pastierov študujúcich v košickom seminári (s. 18 – 19). A mladým na Štadióne Lokomotíva hovoril, aby nezabudli na korene, teda na svojich rodičov a starých rodičov.

Nie v tom zmysle, že s nimi budú iba v pravidelnom kontakte, ale že ich budú mať v úcte a nebudú sa hanbiť spýtať sa ich na radu. Aj takto sa dajú vitalizovať medzigeneračné vzťahy (s. 8 – 9) a vlastne napĺňať to, k čomu nás chce pozvať aj práve otvorená synoda – aby sme sa svojou troškou podieľali na kráse spoločenstva Cirkvi.