Editoriál 43/2023

Keď o spravodlivosti premýšľam v súvislosti so svetom, napadá mi skôr slovo nespravodlivosť. A keď o nej premýšľam v súvislosti s Bohom, viem, že Boh je Slovo. Že Boh je Svetlo. A že Boh je Láska. Tak to stojí v Písme. Ale už v ňom nenachádzam, že Boh je Spravodlivosť. Nie je to Bohu imanentná vlastnosť.

Zato mnohokrát čítame, že Boh je spravodlivý. Začínam chápať, že Boh je spravodlivý len vo vzťahu. Vo vzťahu k nám... Sme to my, kto očakávame spravodlivý Boží súd, a sme to my, kto aj popri vedomí, že jediný spravodlivý je večný zákon Božej vôle (s. 4 – 5), ustanovujeme svetské či cirkevné súdy (s. 6 – 7) a napriek tisícročiam nespravodlivosti naďalej dokážeme veriť v  utópiu spravodlivosti na zemi (s. 8).

Nie je veľa tých, ktorých Písmo vyslovene označuje za spravodlivých, od Noema po svätého Jozefa je ich možno päť-šesť. Ale ich príbehy nás učia, že spravodlivosť je vždy spojená s pomocou, vernosťou, dobrotou a milosťou voči iným. A taká je aj Božia spravodlivosť voči nám.