Editoriál 46/2019

Osobne som novembrové udalosti pred 30 rokmi ešte príliš nevnímal, pretože v tom čase som svet objavoval iba z kočíka. Vďaka svojim rodičom i práci v Katolíckych novinách som však spoznal množstvo príbehov a vypočul si viacero svedectiev, ktoré mi ozrejmili, ako vyzeral život za železnou oponou.

Skladačkou do tejto mozaiky je i rozhovor kolegu Petra Slováka s biskupom Václavom Malým (s. 16 – 17), ktorý bol jednou z tvárí zhromaždení na Václavskom námestí. Ako hovorí, v zástupoch ľudí videl veľký Boží dar. „Preto som aj vyzval na modlitbu Otče náš, aby som ukázal, že to, čo máme, prebudenie ľudí, perspektíva, že systém skutočne padne, je prezentom z nebies.“

Dnes sa o slobode ako o Božom dare často nehovorí. Skôr naopak, Božie pravidlá sú vnímané ako prekážka slobody. Zrejme preto, že slobode vymedzujú isté mantinely. Tie sú však na to, aby ju človek nezneužíval, ale využíval na dobro. „Skutočne slobodní sme iba vtedy, ak sa dobrovoľne rozhodujeme pre pravdivé dobro,“ pripomína biskup František Rábek v Duchovnej obnove (s. 8 – 9).

Práve súčasný vojenský ordinár v roku 1995 vysvätil za kňaza Jozefa Sliepku, ktorý strasti totalitného režimu pocítil na vlastnej koži v PTP táboroch. „Najhoršia bola neistota, vôbec sme nevedeli, čo s nami bude. Prežívali sme to však s pocitom darovania utrpenia pre dobro Cirkvi. To nás posilňovalo,“ hovorí Jozef Sliepka (s. 10 – 11).

Jeho slová nech sú inšpiráciou i pre nás. Pretože aj dnes sa môžeme pre našu vieru stať terčom urážok. Spoločnosť sa totiž i 30 rokov po páde totality stále učí pestovať slobodu.