Editoriál 8/2024

Na základke som mala spolužiačku, ktorú týrala učiteľka, a keď jej jedného dňa začala búchať hlavou o tabuľu, vyletela som z lavice a kričala: „Okamžite prestaňte!“

Neskôr som mala priateľku, ktorú týral manžel. Všetko potichu s modlitbami znášala, až kým od nej neodišiel k inej žene s neuveriteľným výrokom, že sa s ňou nedá žiť. Nikdy som sa jej nepriznala, že keď som ho na ulici videla týrať ešte aj ich psa, dala som mu riadnu facku. Za všetko.

Dodnes viem veľmi dobre pochopiť, že Šimon Peter vytasil meč a odťal veľkňazovmu sluhovi ucho... Ale zároveň viem, že násilím na násilníkovi sa nič nenapraví, pokiaľ sa nenapraví sám, a obeti tiež dá oveľa viac súcitné objatie a účinná pomoc.

Vďaka tým, ktorí sa takejto pomoci rozhodli zasvätiť život! Pretože, ako v rozhovore (s. 4 – 5) upozorňuje riaditeľka Centra Slniečko Mariana Kováčová, vymaniť sa z kruhu domáceho násilia je náročné. Zvlášť preto, že obete z rôznych dôvodov mlčia aj pred svojimi blízkymi. Alebo tiež preto, že okolie nechce vidieť a má tisíc výhovoriek typu „ide o súkromnú vec“.

A vďaka aj tým našim duchovným, ktorí sa netvária, že v kresťanských rodinách problém násilia neexistuje, a  dokážu pomáhať i vystríhať: „Ak manžel ospravedlňuje násilie na manželke a deťoch poukázaním na nerozlučnosť manželstva, veľmi vážnym spôsobom pošliapal túto vznešenú sviatosť, ktorá mu nijakým spôsobom takéto právo nedáva“