Boh sa z rodín raduje

Aby však rodina nebola vystavená možnosti kolísania rozmarov, rozhodol sa ju chrániť prostredníctvom prirodzenej inštitúcie manželstva, ktoré bolo neskoršie Kristom povýšené na sviatosť. Aj Boh pripravil pre svojho Syna rodinu vytvorenú Jozefom, adoptívnym otcom, a Máriou, panenskou Matkou.

Pán chcel, aby sa v tom odrážal spôsob, akým sa mali rodiť a vyrastať jeho ľudské deti: v rámci stabilne zriadenej inštitúcie. Prirodzená rodina, ako intímne spoločenstvo života a lásky, založené na manželstve medzi mužom a ženou, predstavuje „prvé miesto ,humanizovania‘ osoby a spoločnosti“, „kolísku života a lásky“.

Preto je rodina právom označovaná za prvé prirodzené spoločenstvo, „božskú ustanovizeň, ktorá je základom života osôb, prototypom každého spoločenského poriadku“ (Benedikt XVI., 2008).

Ježiš sa narodil v rodine. Mohol prísť premysleným spôsobom, ako bojovník, ako vládca. No nie. Prišiel ako dieťa rodiny. Toto je dôležité, hľadieť do jasieľ na túto nádhernú scénu. Boh sa rozhodol, že sa narodí v ľudskej rodine, ktorú vytvoril on sám.

Poslaním rodiny je urobiť miesto Ježišovi, ktorý prichádza. Prijať Ježiša v rodine, v osobe detí, manžela, manželky, starých rodičov, pretože Ježiš je tam. Prijať ho, aby sa tak rodina – domov – stala prvou a hlavnou školou, kde si dieťa osvojuje ľudské a kresťanské čnosti.