Dôvera a nedôvera

Policajti majú heslo pomáhať a chrániť. Áno, vďaka patrí tým, ktorí to plnia.

Lekár má pred sebou Hippokratovu prísahu, podľa ktorej nech vkročí do akéhokoľvek domu, vojde tam len s úsilím pomôcť chorým a bude sa vyhýbať každému podozreniu z bezprávia alebo ublíženia. Vďaka teda lekárom, ktorí ju zložili a plnia.

Záchranár je niekto s označením svojej činnosti svetoznámym slovom rescue, ktoré sa prekladá ako záchrana, ale aj vyslobodenie, schopnosť vrátiť človeku jeho životné funkcie, ale aj zlomiť puto nedôstojnosti. Vďaka aj záchranárom.

Vojak, ten známy rímsky stotník, odpovedal Ježišovi svojím jednoznačným, zvláštnym a príťažlivým spôsobom tak, že prejavil ako vojak z povolania obdivuhodnú životnú pevnosť vo viere v autoritu Ježiša Krista; on nás učí dôvere.

Dôvera je však aj vecou celkom osobného dotyku a o tom málokedy hovoríme, pretože je príliš blízko srdca a môže zraniť. Tam sa obe, dôvera i nedôvera, stávajú emocionálnymi, pravdivými a nefalšovanými, radostnými i bolestnými. Medzi blízkymi osobami, v práci, susedstve, priateľstve, partnerstve a napokon v rodine.

Slovu dôvera sú možno najviac blízke slová ako pravda, láska, odvaha, úcta k citom, počúvanie, pokoj, ľudskosť, dobré nastavenie srdca.

Či aj iné? Skúsime doplniť našu skúsenosť aj ďalšími?