Ekuména je nutná

Nevieme presne posúdiť, či je naozaj pravda, že spoločnosť, ba celé ľudstvo ešte nikdy nebolo také rozdelené ako dnes. Určite to tak však pociťujeme – medzi sebou i medzi národmi. Ale už z Biblie vieme o  zmätení jazykov a  poznáme z nej aj ďalšie príbehy rozdelenia. Pričom ten prvý sa udial už v raji. Jeho následkom dodnes nevieme plne pochopiť ani si predstaviť, v akej jednote navzájom i s Bohom bolo celé stvorenie na siedmy deň.
Milada Čechová 16.01.2024
Ekuména je nutná

V tejto nenarušenej jednote bola krása prvého človeka, krása prvých ľudí, taká ohromujúca, že ani Lucifer nedokázal uniesť jej žiaru. Odvtedy je jeho rozhodnutím túto jednotu narúšať a ničiť. Ale Ježiš nám prišiel pripomenúť jednotu s Otcom, v ktorej plnosti sám bol.

Ako Bohočlovek ju najlepšie pochopil a do jej pôvodnej krásy vrátil stvorenie svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Vytvoril „malé stádočko“ tejto opätovnej jednoty a v osamelých hodinách pred smrťou neprosil Otca o nič menej ako o jej zachovanie. Pohľad na roztrhané telo nikdy nemôže byť pekný.

Zvlášť ak je to pohľad ženícha na telo nevesty. Lenže aj keď sa chrám rúca a zdá sa, že skaza bude dokonalá a ženícha s nevestou pochovajú trosky, ako zázrakom cez ne preniknú lúče svetla. Boh vyzval svätého Františka, aby opravil jeho chrám.

Nás dnes zrejme vyzýva, aby sme ho postavili znovu. Všetci spolu. Aby sme boli jedno a svet aby uveril. Veď v sekularizovanom svete je rozdelenie kresťanov škandalóznym „protisvedčením“, veľkou prekážkou šírenia evanjeliového posolstva.

Pritom len jeho prijatím sa môžeme všetci vrátiť do náruče Otca a pochopiť, čo znamená, že „v ňom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17, 28) jedno.