Pohľadnica Bohu

Keď vystúpime na vysoký vrch, objíme nás v nespaľujúcom ohni (Ex 3, 1 – 5), či nás nanovo zázrakom povolá z loďky na brehu jazera (Lk 5, 1 – 11), alebo si vo vzácnej chvíľke sadne s nami pri mori (Mt 13, 1).

Pri každom prameni, pri každej studni môže byť našou živou vodou a napriek svojej únave (Jn 4, 6 – 29) nám povie tie najúžasnejšie veci. Bola by škoda zabudnúť počas leta na nášho Pána.

Ešteže Slovensko má takmer na každom rázcestí, poli a kopci kríž, mariánsky stĺp alebo kaplnku. Vidno ich zďaleka, pomôžu nám určiť smer cesty, posadiť sa a s tvárou v dlaniach si oddýchnuť na posvätnom mieste.

A potom – kostoly. Tisícky miest, kde je vždy prítomný, kde môžeme žasnúť, že síce kľačíme v najmenšom drevenom kostolíku, aký máme, a predsa sme účastní tej istej ustavičnej obety aj v tom najväčšom chráme sveta.

Kedysi sa z dovoleniek písalo veľa pohľadníc. Rodičia čakali, až im ich deti pošlú z tábora, čakali sme na pohľadnice od rodiny, priateľov. Dnes ich nahradili rýchle digitálne pozdravy, ktoré stratili svoje čaro a ich „úžasnosťou“ sme presýtení.

Ale vždy môžeme poslať pohľadnicu Bohu. Napísať mu žalm o tom, či v našom živote svieti slnko, alebo nie, a vymenovať, za čo všetko sme vďační. Toto leto si doprajme božský odpočinok. Je to jednoduché. Je to ľahké. Pretože Boh chce byť s nami.