Quo vadis, Slovensko

Počiatočná nevraživosť voči medveďom sa premenila na zlobu voči utečencom a ľuďom s iným hodnotovým nastavením či názorom. Na kresťanskom Slovensku zostala rozdelená, zradikalizovaná a značne zdevastovaná spoločnosť. Z mysle politikov i občanov sa vytratil zmysel pre spoločné dobro.

Nie sme schopní skutočnej dlhodobej solidarity a zamerali sme sa iba na seba a vlastný prospech. Predstavitelia jednotlivých táborov, konzervatívci, liberáli, ale aj tí, ktorí sa nazývajú umiernenými, sa zabarikádovali vo svojich pozíciách a vedú zákopovú vojnu. Nie sú schopní viesť dialóg alebo jednoducho nechcú.

Aké je východisko z tohto marazmu? Nevyhnutne si musíme nájsť cestu jedni k druhým, navzájom sa rozprávať a hlavne viac počúvať. V nijakom prípade nesmieme rezignovať na slobodu, slušnosť a spoločné dobro. Ako kresťania máme byť v  spoločnosti soľou a kvasom.

Každého človeka bez rozdielu náboženskej príslušnosti, hodnôt, ktoré vyznáva, farby pleti, sexuálnej, národnej či etnickej príslušnosti musíme vnímať ako brata vykúpeného Kristom.

Máme si ho vážiť a mať k nemu úctu, i keď máme iné hodnotové nastavenie. A nesmieme čakať, že začne ten druhý. Každý z nás by mal začať sám od seba. Už najbližšie hodiny a dni ukážu, či je Slovensko toho ešte vôbec schopné.