Čo môže katolíckych chlapov naučiť Gladiátor

Pompézna výprava, strhujúca hudba, mužný a chrabrý hlavný hrdina. Aj s týmto sa spája film Gladiátor, ktorý v máji (v každej krajine v iný deň) oslávil 20. výročie od premiéry. Blahoželám, Maximus. A som rada zakaždým, keď ťa stretnem v nejakom mužovi. 
Mária Bilá 29.05.2020
Čo môže katolíckych chlapov naučiť Gladiátor

1. Maximus – prototyp bojovníka, akých potrebuje i Cirkev. „Jedným z dôvodov nedostatočného záujmu mužov o spiritualitu je možno to, že zahŕňa príliš veľa upokojujúcich prvkov a nepovzbudzuje silu bojovníka. V časoch prvých rehoľníkov bola duchovná cesta vnímaná ako zápas,“ píše Anselm Grün. Na snímke je herec Russell Crowe ako Maximus vo filme režiséra Ridleyho Scotta Gladiátor. Snímka: profimedia.sk

Skôr ako sa niekto pohorší nad tým, že sa chystám rozplývať nad filmovým hrdinom a nie nad svätcom – čnosti svätých môžu mať predsa aj filmové postavy, bežní ľudia, bežní muži.

Berte to tak, že generál Maximus Decimus Meridius, „generál, ktorý sa stal otrokom, otrok, ktorý sa stal gladiátorom, gladiátor, ktorý sa vzoprel vôli Ríma“, je skôr určitý prototyp, archetyp; a možno aj ideál. Mužnosti, odvahy, bojovníka.

A my môžeme byť radi, že súčasná (pop)kultúra ho stvorila. Veď to, čo prezentuje, sú často veci, o ktorých sa v kresťanských kruhoch (každým rokom viac) vraví, že dnešným mužom chýbajú. 

S troškou nadnesenia – už len aby Maximus veril v nášho Boha a nášmu Bohu, odpustil cisárovi namiesto toho, aby spravil, čo vo finále spravil; a máme ideálneho muža ako lusk. 

Je vodca
Vie viesť. Nie je to ufrflaný starec ani ufňukané decko, ktoré sa na všetko a všetkých sťažuje (najlepšie anonymne od počítača), ale rozvážny chlap, ktorý vie spraviť rozhodnutie a niesť zaň zodpovednosť.

Kto by neobdivoval jeho chladnokrvnosť (v dobrom), keď svojich mužov vedie v boji proti barbarom či neskôr im pomôže prežiť a vyhrať zápas v aréne, v ktorom boli už vopred takpovediac odsúdení na smrť?

Je to chlap, ktorému stačí pohľad a postoj, aby bolo jasné, kto je pánom. Nie aby sa vyvyšoval, ale aby tím fungoval.

Žiaden zbabelec, čo si silu musí dokazovať na slabších; silný muž, ktorý si jej je vedomý a nemá potrebu si čokoľvek dokazovať.

A k ženám (napríklad k sestre svojho nepriateľa) sa snaží byť džentlmen. 

Je odvážny
Ide na vec. Nevyhýba sa ťažkostiam. Niežeby sa do nich bezhlavo vrhal (žiadne „hurá“ nadšenie a stiahnutie sa pri prvej prekážke), skôr im statočne čelí. Na bojovom poli, v koloseu, všade.

Neukazuje prstom a nebúcha sa do hrude. Skrátka, robí, čo má, kedy má a ako má. 

Je verný
Napríklad cisárovi (kresťanský chlap nech si pokojne dosadí nášho Kráľa). Skutočne lojálny.

A je verný žene. Teší sa na ňu, svojím spôsobom bojuje aj za ňu, pre ňu; chce sa k nej vrátiť, chce sa s ňou a z nej tešiť. Nevláči sa za inými; aj na ďalekom fronte, na ktorom mu hocikedy môže hroziť smrť, usilovne strúha hračku pre syna.

Svojím spôsobom si nesie rodinu vždy so sebou. Ak od nej musí fyzicky odísť, tak s vedomím, že sa vráti. A hlavne – chce, túži sa vrátiť.

Keď sa ho cisár pýta, kedy bol naposledy doma, odpovedá mu na deň presne. 

Je pokorný 
Hoci je úspešný, akoby nestál o úspech. Hoci je slávny, akoby nestál o slávu. Za celý čas filmu ho nebudeme počuť, ako sa chvastá, vyvyšuje, hľadá svoju hodnotu v počte vyhraných bitiek a neskôr gladiátorských zápasov.

Len robí to, čo má robiť, najlepšie ako vie – všetko ostatné sú kulisy.

Možno preto sa mu darí neupadať ani do falošnej pokory, ktorá je podobne smiešna ako každá iná pýcha. Vie, kto je. Nemusí si to stále dať potvrdzovať od iných a nemusí sa báť priznať si to.  

Je múdry
„Ľudia by mali poznať, kedy sú porazení,“ mieni Quintus. „Ty by si to vedel, Quinte? A ja?“ pýta sa ho Maximus. Inokedy sa zase vojakom prihovára slovami: „Bratia, to, čo my činíme v živote, sa odrazí vo večnosti.“ 

Keď sa Quintovi po bitke zveruje, že sa chystá domov za ženou a synom, ten mu vraví: „Maximus hospodár. Stále si to neviem predstaviť.“ „Vieš, Quinte,“ odpovie mu Maximus, „hlina sa zmýva ľahšie ako krv.“  

A čo tak jeho priamosť voči cisárovi, ktorý mu dal vyvraždiť rodinu? „Bojoval by si so mnou?“ spýta sa ho Maximus. „A prečo nie? Myslíš, že sa ťa bojím?“ „Myslím, že sa bojíš celý svoj život.“ 

Je rozvážny
Nestráca nervy. A už vôbec nie pri slabších. Horké chvíle rieši s chladnou hlavou. Aj keď ho provokujú, keď mu detailne opisujú okamihy vraždy jeho syna a opakovaného znásilnenia ženy, vie sa ovládnuť; nedovolí iným, aby manipulovali jeho emóciami pre svoje ciele.

Vie ovládať svoje emócie, telo, jazyk - a vďaka tomu sa stáva víťazom.