DOM – edícia krásnej knihy Spolku svätého Vojtecha

Jedným z kľúčových poslaní Spolku svätého Vojtecha v Trnave je vydavateľská činnosť. Už od počiatkov sa kládol dôraz na typografickú a grafickú stránku kníh, k čomu sa Spolok svätého Vojtecha opäť hrdo hlási takými vydaniami, ako je Danteho Božská komédia (2019) či Goetheho Faust (2018). V roku 1943 bola založená a nejaký čas vydávaná edícia DOM, v ktorej vyšlo jedenásť zväzkov pôvodnej literatúry.
Karol Gočal 02.12.2021
DOM – edícia krásnej knihy Spolku svätého Vojtecha

Snímka: Archív SSV

Edíciu redigoval Jozef Kútnik Šmálov (katolícky kňaz, básnik, prozaik, prekladateľ, kritik, literárny a kultúrny historik, pedagóg a teológ), vo štvrtom zväzku je uvedený ako redaktor J. E. Boor. Takmer všetky zväzky sú od príslušníkov katolíckej moderny.

Na predsádke ôsmeho zväzku sa píše: „SSV dúfa, že vydávanými knihami umocní pozíciu slovenských katolíckych básnikov v súčasnom literárnom dianí.“ Formálne majú knihy rovnaký formát, písmo a úpravu. Zaujímavá forma je to, čo robí edíciu pozoruhodnou aj po rokoch.

Knihy sú osminového formátu (najvyužívanejší formát knihy, ktorá vzniká trojnásobným preložením archu papiera – má teda osem listov, čiže šestnásť strán, spravidla 15 centimetrov na šírku a 25 centimetrov na výšku – zhruba A5), jednotnej typografickej úpravy (vysádzané desaťbodovým garmondom písma Baskerville antikva obyčajná, dvojfarebný titulný list vysádzaný trojcicerom toho istého písma), sprevádzané dvojfarebným typografickým logom edície (autor je neznámy), s obálkovou výzdobou uznávaných dobových umelcov.

Hlavný editor, ako to bývalo zvykom, pravdepodobne vyberal tvorcov obálok. Najväčší priestor dostal uznávaný Vincent Hložník, maliar, grafik a ilustrátor. V rokoch 1942 – 1943 pôsobil v Matici slovenskej v Martine, v roku 1943 ako slobodný umelec v Žiline, potom v rokoch 1944 – 1949 vo Svederníku.

Ilustrácie, respektíve obálky edície DOM patria k vyše sto dielam, ktoré okrášlil. Ďalšími umelcami, ktorí prispeli k obálkovej výzdobe edície, sú: Edita Ambrušová, Ladislav Záborský, Štefan Cpin a Matej Papík.

Edícia vychádzala v rokoch 1943 – 1948 na relatívne kvalitnom papieri, veľmi solídne vytlačená väčšinou v kníhtlačiarni Spolku svätého Vojtecha v Trnave. Ako sme už naznačili, celá edícia je veľmi vkusne upravená aj po grafickej stránke a aj v dnešnej dobe je medzi zberateľmi obľúbená.

Renomovaní výtvarníci

Prvým zväzkom bola kniha esejí Rozhľadenie od Ladislava Hanusa, rímskokatolíckeho kňaza, historika umenia, slovenského novotomistického filozofa, významného predstaviteľa slovenskej kultúrnej filozofie, profesora morálnej teológie v Spišskej Kapitule, prekladateľa, esejistu a publicistu.

Obálku, trojfarebné lino, navrhol Vincent Hložník. Ukazuje sa, že v podobnom duchu Vincent Hložník navrhol aj iné knihy tejto edície. V tom istom roku (1943) vyšla Jankovi Silanovi zbierka básní Kým nebudeme doma. V tom čase to bol známy autor zbierok Rebrík do neba či Slávme to spoločne.

Obálku a štyri kresbičky v texte navrhla vtedy len 23-ročná Edita Ambrušová (v tiráži nesprávne uvedená ako G. Ambrušová, mimochodom chybne je aj uvádzané poradie tejto zbierky v rámci edície DOM). V roku 1943 ešte stihne debutovať Pavol Hrtus Jurina svojou zbierkou próz Preťaté ohnivá.

Kysucký rodák, istý čas vedúci vydavateľského oddelenia Spolku svätého Vojtecha v Trnave, emigroval v máji 1948, pôsobil v Nemecku, od januára 1949 v Austrálii, v rokoch 1963 – 1985 bol profesorom latinčiny a humanitných predmetov na katolíckych gymnáziách v Melbourne, od 1985 na dôchodku.

Obálku opäť navrhol Vincent Hložník. Štruktúrou pripomína rozloženie obálky prvého zväzku. Meno autora, trojfarebný linoleoryt v ováli, potom nasleduje názov diela a žáner diela. Nie je náhoda, že obálka štvrtého zväzku edície DOM pripomína Hanusovo Rozhľadenie a Jurinove Preťaté ohnivá.

Obálka je znovu navrhnutá Vincentom Hložníkom. V štyridsiatych rokoch tvoril spolu s Dušanom Šulcom veľmi originálnu dvojicu výtvarníka a typografa. Realizovali sa najmä v matičných vydaniach.

Dominantou obálky Androvičovho Ruženca bolestného je ovál s trojfarebným linorezom Piety, nad ním je meno autora „A. Androvič“ a pod oválom názov básní. Piatym zväzkom bola zbierka krátkych próz s meditáciami o ľudskom utrpení pod názvom Spoveď, ktorú napísal kňaz Jozef Hurtík Čajka.

Trojfarebnú obálku vytvoril Vincent Hložník. Rozloženie ako u predošlých obálok. Prózy vyšli v pôvodnej väzbe s papierovou obálkou a brožované.

Hečko aj Mihálik

Niektorých možno prekvapí autor šiesteho zväzku. Je ním František Hečko (autor Červeného vínaDrevenej dediny) a Slovanské verše (jeho tretia zbierka veršov). Hložníkova úprava tohto zväzku je však iná ako ostatné obálky/úpravy v rámci tejto edície.

Pripomína výzdoby básnických zbierok pre Smrekovo vydavateľstvo Elán, ktoré boli „bibliofilskejšie“, odvážnejšie (porov. Kostrovu báseň Ave Eva, Chrobákovu rozprávku Drak sa vracia či Poeho báseň Havran). Obálka je tvorená kresbami, uprostred ktorých je vecný názov.

Akoby si Hečko vypýtal nekonzervatívnu Hložníkovu výzdobu, ktorá v tom čase už žala úspechy v matičných vydaniach, najmä v spolupráci so spomínaným Dušanom Šulcom. Zbierka vyšla v roku 1946. Siedmym zväzkom je Jurinov román Kameň na kameni.

Obálku tvorí maľba Ladislava Záborského (vtedy 26-ročného). Knihu vytlačila kníhtlačiareň Grafia v Banskej Bystrici v roku 1947. Jednotnú úpravu zväzkov edície potvrdzuje aj dvojfarebný titulný list a tiráž za titulom. Štefan Cpin (v tom čase 28-ročný) vytvoril obálku pre ôsmy zväzok edície.

Bola to (do prevratu) predposledná zbierka Pavla Gašparoviča Hlbinu Mračná. Pavol Gašparovič Hlbina sa považuje za vedúcu osobnosť slovenskej katolíckej moderny. Štefan Cpin vytvoril obálku aj pre druhú zbierku Gorazda Zvonického Mýtnik pred Madonou, ktorá bola z veľkej časti skonfiškovaná.

Vojtech Mihálik debutoval svojou zbierkou Anjeli v roku 1947. Anjeli boli deviatym zväzkom edície DOM. Veľmi peknú obálku navrhol opäť Štefan Cpin.

Dominantné žlté pozadie so štylizovanými krídlami anjelov púta pozornosť i dnes a je pravdepodobne najžiadanejšou knihou edície DOM, pretože Mihálik je zrejme najslávnejším menom tejto edície.

Štefan Cpin bol v tých časoch veľmi obľúbeným „výzdobcom“ obálok príslušníkov katolíckej moderny. Najhodnotnejšou prácou, ktorú v tom čase vytvoril, bola bibliofília Láska smrť od Svetloslava Veigla – obálka a 13 ilustrácií v texte.

Navrhol ešte obálky pre Lúčovu Šípovu noc či pre spomínaného Zvonického Mýtnika a Hlbinove Mračná. Desiatym zväzkom je román Mariána Gerlacha Krv z jeho krvi. Tento predposledný zväzok vyšiel ešte tesne pred prevratom, koncom roka 1947.

Obálka je znovu od Vincenta Hložníka, ktorý ostal verný predošlým návrhom obálok. Posledným, jedenástym, zväzkom edície sú Motulkove prózy Z ohňa a krvi s expresívnou obálkou Mateja Papíka. Ten vytvoril niekoľko obálok aj pre iné edície SSV, napríklad pre edíciu SVET.

Kniha vyšla na začiatku roka 1948. Potom bola edícia zo známych dôvodov zrušená. Edícia DOM je zaujímavá i tým, že je jednou z pár edícií, v ktorej vyšli iba diela príslušníkov katolíckej moderny. Takými edíciami boli aj Urbánkovo Slovo, Prameň a Postup, či edície Lipa a FKM.

Zásluhou Vincenta Hložníka, Štefana Cpina či Edity Ambrušovej je graficky zaujímavou aj edícia DOM. V knižniciach zberateľov a milovníkov krásnych a hodnotných kníh má edícia DOM svoje miesto.

Celú fotogalériu k článku si môžete pozrieť TU.