Ilustrácia v okne je nadčasová vec

Na umeleckej priemyslovke v Košiciach študoval propagačné výtvarníctvo a fotografiu. Po ukončení školy v roku 1983 však nenašiel uplatnenie, a tak vystriedal niekoľko profesií, ktoré ho síce uživili, ale nenapĺňali po výtvarnej stránke.

„Potom mi padli do oka vitráže. Rozhodol som sa, že sa im budem venovať. Začal som si zháňať podklady a informácie, ako sa robia a aký materiál sa na ne používa. Zo začiatku to bolo ťažké a komplikované. Aj zohnať materiál zo zahraničia. Dnes je to jednoduchšie, keďže žijeme v otvorenej Európe.“

Vitrážovému remeslu ho nikto neučil. „Bol som samouk, ale periodicky som pracoval vo vitrážovej dielni v Holandsku, kde som mal možnosť si svoje vedomosti a schopnosti viac podkuť a vycibriť.“

Rozhodnutie robiť vitráže neľutuje. „Hoci je to práca, beriem ju ako svoje poslanie. Baví ma nielen renovovať staré vitráže v kostoloch, ale aj robiť nové s novými témami. Napĺňa ma to pocitom sebarealizácie. Teší ma, že za výtvarný talent, ktorý som dostal do vienka od Pána Boha, sa mu týmto spôsobom môžem odvďačiť.“

Stanislav Hudzík realizoval tiež projekty viacerým výtvarníkom, architektom a umelcom, čo sa deje aj v  súčasnosti. No najradšej realizuje vlastné nápady. „Mám rád, keď môžem povoliť uzdu fantázii. Zakaždým je to pre mňa výzva.“

Vitráž môže mať okrem dekoratívnej aj výpovednú hodnotu. Snímka: archív Stanislava Hudzíka

NESPOKOJNOSŤ JE MATKA POKROKU

Aj pri tejto práci platí, že človek sa učí celý život. „Každá vec, ktorú robím, ma posunie o niečo ďalej, niečo nové sa naučím, v niečom sa zdokonalím. Riadim sa heslom, ktoré mal aj herec Ľubo Roman – nespokojnosť je matka pokroku. A ja sa snažím nezaspať na vavrínoch, vidím a cítim v sebe rezervy, preto chcem robiť veci najlepšie, ako viem, a ešte lepšie.“

Predpokladom toho, aby si remeselník či umelec povedal aj po rokoch, že svoje dielo urobil dobre, je kvalitná práca. Hoci sklomaľba je najnáročnejšia oblasť remesla vitrážistu, Stano Hudzík hovorí, že ju má najradšej.

„Poteší ma, keď aj po dlhšom čase pozorujem, že po technickej stránke sa vitráž správa dobre, že nechytá nejakú skazu, že na nej nevidno roky, ktoré má za sebou. A keď mi padne do oka aj po výtvarnej stránke, poviem si, že je to dobré.“

Pri vitrážach sa Stano Hudzík stretáva s rôznymi motívmi. „Každý motív – či už abstraktný, geometrický, rastlinný alebo figurálny – si osobitne beriem k srdcu a venujem sa mu. Snažím sa pracovať s materiálom a farbami tak, aby som dosiahol efekt, ktorý najprv vidím iba v hlave. Táto práca ma baví aj preto, že je to v istom zmysle experimentovanie so štruktúrami skla a so svetlom. Napríklad spekané sklo alebo kryštály lámu lúče svetla inak, čím v interiéri vytvárajú fantastickú scenériu.“

LEN PO TRINÁSTU KOMNATU

Napriek tomu, že zobrazované témy sú dnes iné ako v minulosti, náročná remeselná práca sa nezmenila. „Starí majstri vymysleli veľa vecí, ktoré sa môžu už len zdokonaľovať. Aj ja som urobil viacero pokusov, aby som si vyskúšal vlastné technologické postupy. Ako sa vraví – niet nad vlastnú skúsenosť.“

Aj čo sa týka maľby na sklo. „Kedysi bolo tabu, aby vás niekto do tohto umenia zasvätil. Majstri vás pustili do dielne len po určité dvere, zvyšok bola trinásta komnata. Dnes sa však už robia i kurzy maľovania. Na viacerých som sa zúčastnil, aby som zistil, či idem správnym smerom, a aby som si utvrdil svoje vedomosti, prípadne získal ďalšie, čo sa týka materiálov, čo s čím kombinovať a podobne.“

Napriek tomu, že sklomaľba je najnáročnejšia oblasť remesla vitrážistu, Stano Hudzík hovorí, že ju má najradšej. „Zároveň je to časovo zväčša najnáročnejšia etapa realizácie vitráže. Jedným zlým ťahom štetca môžete pokaziť niekoľkodňovú, niekedy aj niekoľkotýždňovú prácu.“

Vitráž môže mať okrem dekoratívnej aj výpovednú hodnotu. Niektoré svoje vitráže vníma ako ilustrácie v okne. „Už na základnej škole som mal veľmi rád hodiny výtvarnej výchovy. Učiteľka nám pustila platňu s rozprávkou a vyzvala nás, aby sme z nej niečo namaľovali. Každý maľoval moment, ktorý mu najviac utkvel v pamäti. Vitráže sú pre mňa ilustráciou deja alebo myšlienky, ktorú zobrazujú.“ Pekná a dobre zrealizovaná vitráž je „perla každého interiéru“, nadčasová vec.

„Keď je na vitráži maľovaný obraz, potrebujete mať pri jeho realizácii pokojnú a čistú myseľ, pozitívnu atmosféru pohody,“ tvrdí majster zo Spišského Štiavnika. Snímka: archív Stanislava Hudzíka

NOVÉ TREBA NAJPRV VYMYSLIEŤ

Rekonštrukcia starej vitráže je ľahšia ako vlastná tvorba. „Keď opravujete starú vitráž, preskakujete proces tvorby. Iba dávate dokopy to, čo vymyslel niekto iný.“ Ak chcete vytvoriť niečo nové, musíte to najprv vymyslieť, skomponovať to vo svojej hlave a potom to aj celé zrealizovať.

„A to sa nedá zo dňa na deň. Keď je na vitráži maľovaný obraz, potrebujete mať pri jeho realizácii pokojnú a čistú myseľ, pozitívnu atmosféru pohody. Nahnevaný človek môže ísť akurát rúbať drevo, lebo sa pritom vybúri a narúbe viac dreva, ale pri jemnej umeleckej tvorbe môže so svojimi negatívnymi emóciami narobiť viac škody ako osohu.“

Pri vitrážach mu veľmi pomáha manželka Janka. „Je mojím tretím okom, mojou pravou rukou. Keďže má odstup a nadhľad, vie mi výborne poradiť. Aj naše štyri deti získali zručnosti v tvorbe vitráží a majú k umeniu blízko, ale venujú sa iným povolaniam.“

DUCHOVNÉ TAJOMSTVÁ A METAFORY

Stano Hudzík momentálne dokončuje vitráže pre kostol v Spišskom Štiavniku. „Je to séria štyroch okien s témou ružencové tajomstvá. Zároveň rekonštruujem staré, ale pracujem aj na novom okne do kostola v Spišskej Sobote.“ Vitráž môže mať okrem dekoratívnej aj výpovednú hodnotu.

„Keď je na vitráži maľovaný obraz, potrebujete mať pri jeho realizácii pokojnú a čistú myseľ, pozitívnu atmosféru pohody,“ tvrdí majster zo Spišského Štiavnika.

Napriek tomu, že zobrazované témy sú dnes iné ako v minulosti, náročná remeselná práca sa nezmenila. Každé vitrážové okno v Spišskom Štiavniku zobrazuje ruženec s jednotlivými tajomstvami.

„V centre vitráže slávnostného ruženca je Panna Mária, ktorú Pán Ježiš vzal do neba a korunoval. Aj pri tejto práci som sa presvedčil, ako Duch Svätý riadi naše myšlienky. Keď som v roku 2018 robil návrhy na toto okno, urobil som okolo hlavy Panny Márie svätožiaru ako veniec z hviezd. Nebolo to prvoplánové, lebo tvorilo moje podvedomie. Až následne som zistil, že som Pannu Máriu zobrazil podľa toho, čo píše svätý apoštol Ján vo svojom Zjavení.“

Stano Hudzík vysvetľuje aj ďalšiu vitrážovú metaforu. „Na tomto okne je dolu zobrazený Boží hrob. V jeho strede je srdce, ktoré predstavuje odvalený kameň – horí a žiari plameňom Ducha Svätého. Chcel som symbolicky znázorniť, že my ľudia máme srdcia zatvrdené ako kameň, ktorý zavalil Boží hrob, ale keď do nich vpustíme Ducha Svätého, obmäkčí ich.“

O tom, že sa pri svojom zobrazení nepomýlil, sa presvedčil pri jednom príhovore pápeža Františka. „S odstupom času slovami vyjadril to, čo som stvárnil vo vitráži: aby sme vpustili Ducha Svätého do našich sŕdc, nech nie sú kameňom na Božom hrobe. V tom momente vo mne veľmi zarezonovalo, aká je to duchovná sila.“

Napriek tomu, že zobrazované témy sú dnes iné ako v minulosti, náročná remeselná práca sa nezmenila. Snímka: archív Stanislava Hudzíka

KVAPKA, KTORÁ POHLADÍ SVETLOM

Na vitrážovom okne zobrazujúcom ruženec svetla je ústrednou postavou Pán Ježiš pri krste v Jordáne. „Dve ruky Jána Krstiteľa púšťajú kvapku vody na Ježišovu hlavu. Cez túto kvapku, ktorá je zo swarovského krištáľu, slnko postupne dáva každú minútu i hodinu iný lúč. Keď si sadnem na určité miesto v kostole, táto kvapka ma pohladí svetlom – akoby mi symbolicky kvapla na hlavu nie voda, ale lúč svetla. Svetlo dokáže neuveriteľné veci.“

Preto treba už dopredu uvažovať nad tým, „aké je v kostole svetlo a z ktorej svetovej strany sú situované okná, aby sa dalo denné svetlo maximálne využiť v spolupráci so sklom a farbou. Vždy ide o čo najlepší efekt“.

Celú fotogalériu k článku si môžete pozrieť TU.