Každá generácia má svoju obeť

Všimla som si zakrvavenú košeľu na frekventovanej bratislavskej zástavke. Visí tam nainštalovaná a odkazuje na vraždu vysokoškolského študenta Daniela Tupého, ktorá je ústredným motívom filmu Ostrým nožom. V pozadí už len budova ministerstva spravodlivosti a Najvyššieho súdu.
Denisa Lukáčová 13.03.2019
Každá generácia má svoju obeť

„Pamiatku nášho študenta Daniela Tupého si najlepšie uctíme, ak budeme občiansky aktívni a pomôžeme jeho príbuzným v zápase o spravodlivosť. Nech sú nám tvorcovia tohto filmu, ktorý o chvíľu uvidíme, príkladom,“ povedal pred premietnutím snímky študentom Univerzity Komenského prorektor Vincent Múcska.

Univerzita sa rozhodla uctiť si pamiatku svojho študenta aj týmto spôsobom. Aula sa naplnila mladými a tiež zvláštnou atmosférou smútku nad udalosťami, ktoré nový slovenský film inšpirovali.

Trestný čin z nenávisti
Dovolili sme, aby sa trestný čin z nenávisti stal bežnou súčasťou dejín moderného Slovenska. Ten z roku 2005 (doposiaľ stále nevyriešený) sa spája s Tyršovým nábrežím v Bratislave, kde skupina neonacistov zavraždila študenta Filozofickej fakulty UK Daniela Tupého. 

„Pri Dunaji dobodali chlapca. Podľa všetkého ide o vášho syna,“ oznamuje v úvode filmu vyšetrovateľ. Filmová projekcia nie je rekonštrukciou nešťastnej udalosti spred takmer 14 rokov, ale predstavuje fiktívny príbeh Ľudovíta Benka, ktorému extrémisti zavraždili syna.

Z útoku sú obvinení štyria páchatelia, pre chybné rozhodnutie sudkyne sa im však podarí dostať na slobodu.

„Môžem povedať, že to bolo veľmi autentické,“ vyjadril sa k filmu otec Daniela Tupého Daniel Tupý starší.

Odkaz filmu je v tomto prípade jednoznačný, veľmi aktuálny a zhrnutý do dvoch termínov – nefunkčný právny systém a nespravodlivosť. To všetko dnes výrazne rezonuje v slovenskej spoločnosti. A ešte výraznejšie po minuloročnej poprave mladého novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

„Môžem povedať, že to bolo veľmi autentické,“ vyjadril sa k filmu otec Daniela Tupého Daniel Tupý starší.

„Pred niekoľkými rokmi som mal obavu, či to nepreháňame. Či nám ľudia ten príbeh uveria a či nám nepovedia, že sme to veľmi pritiahli za vlasy a že to tu vôbec nie je také zlé. Ukázalo sa, žiaľ, že som sa obával zbytočne,“ komentuje spoločenskú situáciu na Slovensku aj po nedávnych udalostiach scenárista filmu Jakub Medvecký.

Plačú brehy, biele lode
Titulnú pieseň s týmito slovami zložila a naspievala Jana Kirschnerová. Vo filme je použitá v tom najmrazivejšom momente, a aj keď nebola napísaná priamo pre film, jej vznik bol vhodne načasovaný, skladba do kontextu projektu a jeho šedivej atmosféry hneď zapadla.

Film je debutovou prácou režiséra Teodora Kuhna, ktorý mal v čase vraždy Daniela Tupého len 17 rokov. „Jeho vraždou sa všetko zmenilo, uvedomili sme si, že už nie sme decká a že v spoločnosti sa dejú hrozné veci a to bola jedna z udalostí, ktoré ma donútili zaujímať sa o spoločenské dianie,“ priznáva režisér Teodor Kuhn.

Vo filme si zahrali skúsení slovenskí herci - Roman Luknár, Ela Lehotská, Dávid Hartl, Táňa Radeva, Marián Mitaš či Jana Oľhová. Natáčal sa aj v priestoroch Právnickej fakulty UK a na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK, s univerzitou je teda prepojený aj takto.