Kľaknime na kolená

Ticho je podmienkou načúvania Bohu. Touto myšlienkovou líniou sa dáva viesť celé knižné dielo pôstnych zamyslení v čase pandémie vírusu COVID-19. Myšlienka bola jednoznačná: pripraviť cestu Pánovi.

Priblížiť sa duchovným slovom ku všetkým, ktorí aj napriek vonkajšej izolácii neuzatvárajú svoje srdcia, ale naopak, túžia ich ponechať otvorené pre Boží dotyk. A práve tieto myšlienky chcú ponúknuť priestor tichu, v ktorom sa Boh dotýka človeka.

Veď modlitba – to je osamotenie pred Bohom. Samotný úvod tohto pôstneho sprievodcu upozorňuje modliaceho sa čitateľa na veľké nebezpečenstvo neschopnosti načúvať Božiemu posolstvu v tichu a samote. Sme ranenou generáciou mnohých slov a absencie ticha.

Tieto skromné zamyslenia majú byť jedným z mnohých „vitamínov“, ktoré nám na ceste k Otcovi ponúka Ježiš. Ten, čo na púšti odzbrojil večného nepriateľa ľudskej duše slovami: „Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť!“ (Mt 4, 10).

Dielo túži prehovoriť do duše čitateľa–človeka, ktorý sa odhodlal k modlitbe. Veď v nej nachádza uzdravenie, hojivú náplasť na rany po páde. Tieto úvahy sa ťa chcú opýtať: „Stačí ti Boh,“alebo „hľadáš niečo – niekoho dokonalejšieho?“

Tematicky sú úvahy jednotlivých pôstnych nedieľ a Veľkého piatka inšpirované liturgickou modlitbou collecta, čiže prvou z predsedníckych modlitieb kňaza pri slávení svätej omše. Úvaha preniká jadro modlitby dňa, spája sa s textom evanjelia a ponúka pohľad na súčasné výzvy, ktoré z modlitby a aktuálnosti Božieho slova vyplývajú.

Každé rozjímanie sa začína vzývaním Ducha Svätého, pokračuje kajúcim žalmom, modlitbou dňa a úvahou. Po nej nasleduje krátka súkromná pobožnosť k úcte k piatim ranám Pána Ježiša Krista na kríži. Záver patrí modlitbe duchovného svätého prijímania.