Kreativita nepozná čas

Zlatník Ján Silaši (1705 – 1782) je druhým umelcom po Majstrovi Pavlovi z Levoče, ktorého dielo bolo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku SR. Práve jeho tvorba inšpirovala šperkárku Annamáriu Mikulíkovú (36). Ukážky jeho i jej diel si môžu záujemcovia pozrieť na dvojvýstave v popradskej Tatranskej galérii do 31. júla. 
Mária Bilá 13.06.2020
Kreativita nepozná čas

Brošne Annamárie Mikulášikovej inšpirované dielom Jána Silášiho. Snímka: archív -AM-

Čím vás oslovilo dielo zlatníka Jána Silašiho? 
Dielo Jána Silašiho je zo smaltárskeho hľadiska charakteristické svojou nádhernou, precíznou miniatúrnou maľbou a výnimočne plastickými florálnymi motívmi.

Pri realizácii kolekcie šperkov som vychádzala zo sakrálnych motívov, z plastických prírodných tvarov a miniatúrnych medailónov. 

Ján Silaši bol bezpochyby výnimočný majster, ktorého dielo nemá obdobu. Bolo mi cťou pracovať s takými výnimočnými liturgickými predmetmi. 

Cítim určitú zodpovednosť, aby som dokázala rozvíjať túto techniku pre budúce generácie.

Ako produktová dizajnérka vidím v uplatňovaní tejto techniky a znovuobjavovaní jej možností v každodenných, ale aj vo výnimočných predmetoch obrovský potenciál. Počas svojho štúdia som bola ovplyvňovaná i štúdiom tvorby hračiek; a niekedy mal smalt svoju pozíciu i v tomto odvetví. 

Ako a prečo ste sa k technike smaltu dostali vy? 
Nadväzujem na rodinnú tradíciu.

Môj starý otec Rudolf Holeva bol prvý hlavný inžinier špecialista v tomto odbore, ktorý sa pričinil o významný rast bývalej Scholzovej fabriky v Matejovciach (neskorší Tatrasmalt/ Tatramat) v 50. rokoch minulého storočia.

Skúsenosti a technologické základy s týmto materiálom odovzdal svojej dcére, mojej matke Márii Kovaľovej. Túto techniku rozvíjala po umeleckej stránke a jej tvorba bola prezentovaná na šperkárskych sympóziách doma i v zahraničí.

Zdedením technického zázemia bol už iba krôčik k vlastnému uchopeniu tvorby a nájdeniu si vlastnej cesty v práci s týmto ušľachtilým materiálom. 

Čo všetko môžu percipienti vidieť na výstave? 
Na výstave možno vidieť niekoľko vzácnych predmetov od Jána Silašiho a sériu približne štyridsiatich šperkov vytvorených ako prienik generácií mojich predkov.

Práca so smaltom/emailom je inšpiratívna aj svojou ťažkou predvídateľnosťou a vznikaním náhodných dekoratívnych javov. V zlatníckom ponímaní je to technika ušľachtilých predmetov, kde sa email používal aj ako náhrada farebnosti drahých kameňov.

Na výstave je badateľné generačné rozšírenie si vedomostí a zručností v rozvíjaní tejto techniky. Nová kolekcia odkazuje na barokové zlatnícke umenie – akým je miniatúrna maľba alebo charakteristické efektné zlátenie – a posúva ho do súčasnejšej podoby. 

Mohlo by sa zdať, že sakrálna tematika je po stáročiach vyčerpaná; dá sa byť ešte objavný?
Kreativita nepozná čas. Ako je každý z nás iný, tak je ešte stále nevyčerpateľné množstvo pohľadov a nenájdených prevedení.

Názov výstavy Éternelle (francúzsky výraz pre večnosť) odkazuje jednak na email a výnimočnú kvalitu zachovávajúcu jeho vlastnosti nezmenené počas tisícročí, ako aj na charakter jeho uplatňovania na predmetoch liturgického charakteru.

Verím, že táto výstava bude inšpirovať k návratu tradície používania smaltu, ktorá je prítomná na území Slovenska už od čias staroveku.


Smalt/email má v histórii svoje nezastupiteľné miesto a dlhú tradíciu. Vyvinulo sa mnoho techník v závislosti od kultúrnych tradícií konkrétnych území, historického i geografického kontextu.

Emailérstvo bolo až do 19. storočia doménou zlatníkov, šperkárov a remeselníkov, ktorí ho využívali na výzdobu predmetov umeleckej a remeselnej hodnoty, teda artefaktov zlatníckych, klenotníckych, liturgických.

Na začiatku 19. storočia smalt vďaka novým technológiám a rozmachu priemyslu získal novú podobu a jeho uplatnenie na zliatinách železa ovplyvnilo industriálny vývoj a mnoho odvetví výroby – napríklad spotrebný priemysel, dopravu, stavebníctvo. 

Nápad na zrealizovanie výstavy vyplýva z výskumu techniky využitia smaltu/emailu na území Spiša. Táto technika sa používala na predmetoch dekoratívnych, ako aj technicko-úžitkových. Za významnú zmienku stoja i predmety vyrábané v smaltovni Scholtzovej továrne. 

Tento projekt sa zameriava na históriu uplatňovania techniky smaltu v podtatranskom regióne nielen v Scholtzovej továrni v Matejovciach, ale najmä v zlatníckej dielni Jána Silašiho v Levoči v 18. storočí, ktorý sa považuje za predstaviteľa neskorobarokového a rokokového zlatníckeho umenia v Uhorsku. 
    
Annamária Mikulíková