Mária nám dala materinské teplo

Modlitba Zdravas’, Mária je jednou z prvých, ktoré sa katolíci naučia. Mnohí sa ju modlia každý deň.

Tí, ktorí do svojho modlitbového repertoára zaradili ruženec, aj päťdesiatkrát denne.

V počte opakovaní však môže ľahko zaniknúť jej krása, význam, posolstvo.

Každou novou prečítanou vetou v knihe Zdravas’, Mária sa však všetko spomenuté opäť objavuje.

Kniha voľne nadväzuje na minuloročnú novinku Otče náš.

V tej pápež v rozhovore s Marcom Pozzom rozjímal nad časťami najznámejšej kresťanskej modlitby.

Podobným spôsobom je vystavaná aj Zdravas’, Mária, ktorú miestami oživujú pápežove súvislejšie úvahy o Božej Matke Márii. 

Úplne normálna, normálna, normálna

Mnohí si Máriu dali na piedestál, na ktorom ju môžu obdivovať, no nemôžu sa k nej preň priblížiť.

Mária však bola – a je – úplne „normálne dievča, dnešné dievča. Nemôžem povedať, že si ju predstavujem ako mestské dievča, pretože pochádzala z dedinky, ale ako normálne, normálne, normálne vychované, otvorené vydať sa, založiť si rodinu. (...) Aj potom, keď počala Ježiša, bola normálnou ženou. Mária je normálnosť sama, je ženou, ktorú môže ktorákoľvek iná žena na svete nasledovať“.

Takáto je jedna z charakteristík Márie od pápeža - celkovo v knihe Zdravas’ Mária uvažuje o Božej  Matke spôsobom, ktorý by mohol byť ešte pred pár desaťročiami považovaný temer za kacírsky.

Kniha Zdravas’, Mária je oslavou Márie, ale ešte viac je oslavou Boha, ku ktorému Mária vždy vedie. Ona nám darovala Syna – a on nám daroval Matku.

Ich príbeh je príbehom plným tajomstiev a mystéria, je to však predovšetkým príbeh veľkej lásky, ktorá prežaruje aj náš životný príbeh.

Možno aj vďaka knihe Zdravas’, Mária si začneme uvedomovať, do akej miery. 

Revolucionárka nežnosti

Dostali sme privilégium volať Boha Otcom. A predsa môžeme občas cítiť voči nemu nedôveru, strach priblížiť sa k nemu, strach prijať jeho lásku.

„Skutočne je ťažké prijať, že Boh chce milovať niekoho, ako som ja. Hanbím sa, že si ma vyvolil. Akoby mi hovoril: ‚Si hriešnik, a ja ťa musím čo najskôr zachrániť. ’ Je mi zaťažko prijať, že Boh, možno oblečený do civilných šiat, cez druhých ľudí robí niečo pre mňa,“ uvažuje v tejto súvislosti Marco Pozza.

A práve aj v takýchto chvíľach prichádza Mária. Nežne nás berie za ruku a vedie k Synovi. Alebo naňho aspoň ukazuje prstom.

Nechce byť protagonistkou; chce upriamiť pozornosť na toho, ktorý jediný môže zohriať naše srdce.

Ako o nej rozmýšľa pápež František: „Je nablízku v najrôznejších situáciách, aby rozsievala nádej. Sprevádza svojich synov, ktorí v tichosti srdca nesú svoj kríž.“

Príznačná je obrovská neha, s ktorou to robí: „Mária nám dala materinské teplo, ktorým nás zahŕňa uprostred ťažkostí. Materinský cit, ktorý umožňuje, aby nič a nikto v lone Cirkvi neuhasil revolúciu nežnosti, ktorú priniesol jej Syn. Kde je matka, tam je neha. A Mária svojím materstvom ukazuje, že pokora a nežnosť nie sú čnosti slabých, ale silných; učí nás, že nie je potrebné zaobchádzať s druhými zle, aby sme cítili svoju dôležitosť.“

V tomto smere sa všetci máme od Márie čo učiť.

Jednou z pomôcok môže byť práve kniha Zdravas’, Mária; presnejšie jej dôkladné premeditovanie.

Lebo hoci knižka je napohľad útla a číta sa ľahko, rýchlo a na jeden dúšok, oplatí sa ju čítať dlho, dôkladne a opakovane. Tak v nás ešte viac zarezonuje jej krása; tak v nás ešte viac zarezonuje krása Márie, ktorá prežaruje pomedzi riadky.

A môže vyžarovať aj z nás, ak si vyberieme jej cestu; ak si vyberieme jej Syna, ktorý je sám Cestou.