Milosť je nezaslúžená láska

Kedy a prečo ste sa rozhodli vkomponovať Božie hodnoty do svojej tvorby?

Tvorba a maľba boli pre mňa od začiatku modlitbou. Bol to spôsob, akým som vedela vyjadriť, čo je v mojom vnútri. Dokonca aj vtedy, keď som nenachádzala správne slová. Dá sa povedať, že to bolo naopak – najprv tam bolo to Božie a všetko ostatné prišlo potom.

Je náročné dostať do artprintov posolstvo dobra, nádeje, lásky, milosti?

Pre mňa osobne je to niečo veľmi prirodzené. Neviem si predstaviť robiť to inak. Do svojich obrazov a grafík vkladám myšlienky, ktoré sa prihovárajú aj mne, respektíve sa mi nimi prihovára Boh. Často si pripomínam, že bolesť či utrpenie nemajú posledné slovo, lebo posledné slovo má nádej.

A to sa snažím preniesť aj do svojej tvorby. Túžim, aby si ľudia pri pohľade na moje obrazy pripomenuli, že láska je tá, ktorá pretrvá navždy a dokáže premeniť úplne všetko. Aj to, čo sa nám zdá nemožné.

Čo všetko vás pri tvorbe inšpiruje?

Veľmi rada čítam Sväté písmo, je to pre mňa jazyk lásky Boha ku mne. Takisto sa ma veľmi dotýkajú piesne, v ktorých autori vyjadrujú svoje prežívanie alebo hovoria Bohu, kým pre nich je.

Milujem hory, prechádzky v prírode a ticho, ktoré rozpráva. Boh ma však inšpiruje aj v úplnej obyčajnosti a každodennosti, napríklad aj pri šálke dobrej kávy a zdieľaní srdca.

Prečo podľa vás nie je jedno, na čo sa pozeráme, čo čítame, čo máme na sebe?

Pretože platí to, že čím sa sýtime, toho je plné naše vnútro. Ak sa sýtime niečím, čo je prchavé a chvíľkové, zrazu zistíme, že sme úplne prázdni. Naša duša je prirodzene ťahaná k niečomu viac, k hĺbke, k niečomu, čo pretrvá.

Môj obľúbený spisovateľ C. S. Lewis to pekne povedal: „Keď objavujem v sebe túžbu, ktorú nijaká skúsenosť na tomto svete nemôže uspokojiť, najpravdepodobnejším vysvetlením je, že som bol stvorený pre iný svet.“

Hoci možno tu na zemi nezažijeme úplné naplnenie, je dôležité obklopovať sa a dať sa premieňať pokojom, láskou, krásou a dobrom. A platí, že to, čím sa dám naplniť, aj prirodzene dávam ďalej.

Ak chcem dávať lásku a milovať človeka vedľa mňa, musím sa ňou najprv dať naplniť a premeniť. A to možno len vtedy, ak sa Božej láske budem vystavovať každý deň a dovolím jej konať to, čo chce ona sama.

Pramení vaša tvorba aj z osobného zážitku života v Božej milosti?

Myslím, že áno. Často sa zastavím a v bázni ďakujem Bohu za život, ktorý môžem žiť. Hoci aj ja som si prešla veľmi ťažkými vecami a aj v mojom živote sa stali veľmi bolestivé tragédie, stále si myslím, že život je veľký dar a milosť, ktorá je nová každé ráno, taktiež.

Keď som si skúšala zadefinovať milosť, prišla som k tomu, že je to nezaslúžená láska. A je to vlastne tak, lebo láska sa nedá zaslúžiť. Boh nám ju však dáva každý deň.

Dokonca aj vtedy, keď my v nej úplne zlyhávame. Povedala som si však, že túžim, aby bol môj život odpoveďou na lásku, ktorej sa mi každodenne dostáva.

Inšpiráciu nachádza v každodennosti, maličkostiach aj lúčnych kvetoch. Snímka: Mária Badinská

Darí sa vám vytvoriť výslednú prácu, s ktorou ste spokojná, na prvý šup?

Vôbec nie. Teda niekedy sa to stane, ale viac je to o tom, že síce mám nejakú prvotnú predstavu, ale počas procesu tvorby skúšam, mením, hľadám. Jednoducho pracujem na tom, ako to urobiť tak, ako to mám v hlave.

Niekedy sa však stane, že sa pomýlim alebo skúsim veci inak, a nakoniec sa mi to páči ešte viac ako pôvodná myšlienka. Mám veci, ktoré vznikli hneď, a aj také, za ktorými sú hodiny práce. Hoci by som niekedy bola rada, keby veci išli rýchlejšie, každý proces tvorby ma veľa učí a ja som za to vďačná.

Usilujete sa vo svojej tvorbe poukazovať na ekologické hľadisko?

Osvetu nerobím, ale robím to, čo pokladám za eticky a  morálne správne – kupujem tričká, ktoré sú možno drahšie, ale majú certifikáty o tom, že sú vyrobené z kvalitných materiálov, čiže vydržia dlhšie, čo prispieva k udržateľnosti a k životnému prostrediu.

Takisto pri ich výrobe od začiatku do konca boli dodržané etické štandardy, boli vyrábané v dôstojných podmienkach a ľudia dostali svoju spravodlivú mzdu. Sama sa pri balení tričiek snažím používať čo najviac materiálov, ktoré sa dajú zrecyklovať, prípadne znovu použiť.

Čo konkrétne znamená výroba trička, do ktorého autorsky vstúpite?

To je veľmi špecifický proces. Najprv si na papier namaľujem akvarelový motív, naskenujem ho a dám do digitálnej formy. Nasledujú úpravy v počítači a odosielanie do tlačiarne látok, ktorá ho vytlačí na niekoľko metrov látky.

Potom príde meranie, strihanie, šitie a prišívanie samotného vrecka na kvalitné bavlnené tričko. Nasleduje výroba nápisu, ktorý si tiež najprv ručne napíšem na tablete a potom ho pomocou špeciálneho stroja vyrežem a nažehlím na tričko.

Posledný krok je prišívanie štítkov, pripevnenie etikiet a balenie. Nie je to teda žiadna hromadná potlač ani pásová výroba. Každé tričko prejde mojimi rukami. Celý proces sa snažím robiť starostlivo a s láskou. O to viac si cením, keď tričko potom niekomu robí radosť.

Preferujete minimalizmus aj vo svojom bývaní a šatníku?

Áno, snažím sa. Určite je ešte čo zlepšovať, ale začiatkom roka som mala veľké triedenie šatníka a veľa vecí som posunula ďalej. Radšej sa snažím mať menej, ale kvalitných kúskov – to platí pri veciach v domácnosti aj pri obliekaní.

Čím menej vecí totiž mám, tým viac sa mi darí udržiavať poriadok a som vnútorne spokojnejšia. Mnohí si často myslíme, že čím viac toho budeme mať, tým budeme šťastnejší.

No opak je pravda – menej vecí totiž znamená menej upratovania, organizovania, presúvania a viac pokoja a domova, kde sa skutočne cítime dobre.

Vaše obrazy zaujmú rastlinnými motívmi. Ktoré rastliny sú vášmu srdcu najbližšie?

Mňa poteší takmer každý kvet, ale moje najobľúbenejšie sú lúčne kvety. Neviem si predstaviť krajšiu kyticu ako z lúčnych kvetov. Keď však nie je taká možnosť, veľkú radosť mi robia tulipány.