Na Spiši chcú vyvolať kultúrny pohyb

Šiesty ročník Dní kresťanskej kultúry (DKK) v Spišskej Kapitule sa niesol v duchu cyrilo-metodského odkazu. „Toto podujatie oslovuje človeka, ktorý je veriaci a chce si prehĺbiť svoju vieru a poznatky,“ zhrnul iniciátor a organizátor podujatia Ľuboslav Hromják.
Mária Bilá 16.11.2019
Na Spiši chcú vyvolať kultúrny pohyb

Podujatie kládlo dôraz na intelektuálno-duchovnú formáciu účastníkov. Snímka: archív Ľuboslava Hromjáka

Tento rok si Slovensko pripomenulo 1150. výročie úmrtia sv. Cyrila.

Na území Spišskej diecézy si špeciálne  pripomínali už 1100. výročie jeho smrti (konkrétne to bolo za pôsobenia spišského kapitulného vikára Jozefa Ligoša), na čo nadviazali aj tohtoročné DKK, ktoré majú každý rok inú nosnú tému. 

„Cítil som potrebu urobiť podujatie, ktorým by sme si nanovo pripomenuli význam sv. Cyrila a Metoda pre Slovákov; a zároveň sa napojili na tradíciu, ktorá tu bola predtým,“ uviedol profesor cirkevných dejín a sakrálneho umenia v spišskom seminári Ľuboslav Hromják.

V súvislosti so Spišom a so solúnskymi bratmi tiež pripomína ešte jedno výročie: to, že v roku 1863 (tisíc rokov po príchode Cyrila  a Metoda na územie dnešného Slovenska) Spišská diecéza získala cez Ladislava Záborského relikvie sv. Cyrila. Tie okrem nej obdŕžala už len Banskobystrická diecéza vďaka Štefanovi Moysesovi. 

Hrdí katolíci
Tohtoročné DKK sa konali 25. až 26. októbra v priestoroch Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule–Spišskom Podhradí.

Organizátormi boli: Rada KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru, Teologický inštitút TF KU v Spišskom Podhradí a Diecézny katechetický úrad v Spišskej Novej Vsi. 

Prvý deň bol zameraný najmä na stredoškolákov, gymnazistov, ale aj na deviatakov, keďže podľa Ľuboslava Hromjáka skúsenosť ukázala, že už sú schopní percepcie obsahu podujatia. 

„Víkendové dni sú zas zamerané na katechétov, kňazov, intelektuálov a vôbec ľudí, ktorí majú záujem o kresťanskú kultúru,“ vyjadril sa organizátor, ktorý za jeden z cieľov podujatia považuje to, „aby sme boli hrdí na to, že sme katolíci; a že je tu práca kňazov a laikov, ktorí sa zapájali do rozvoja viery v konkrétnej kultúre“.

Z viacerých strán
Podujatie kládlo dôraz na intelektuálno-duchovnú formáciu účastníkov.

„Človek, ktorý zažije DKK, by mal odísť povzbudený vo viere a zároveň obohatený viacerými poznatkami z histórie,“ zhodnotil Ľuboslav Hromják.

„Cyrilo-metodská tematika je spracovávaná, ale často ju nevidíme v širších súvislostiach – historických, politických, duchovných. Na bežných hodinách v škole totiž nie je priestor, aby sa šlo do hĺbky. Na DKK sa však všetko rozoberie z viacerých strán.“

Človek teda podľa neho „získa väčšie poznatky, ktoré ho vedú k uvedomeniu si bohatstva histórie, ktorú ako Slováci máme“.

Najbohatšie dejiny
Ľuboslav Hromják tiež upozornil, že „my katolíci – a Slováci – neraz nemáme čas spracovať si vlastné veci; preberáme názory iných. Na DKK máme záujem vyvolať kultúrny pohyb. Keď sa odprezentujú prednášky, o ktorých sa ešte aj diskutuje, vytvára to priestor na to, aby sme si vedeli sami definovať a určiť, čo je pre nás dôležité“.

Svoj názor ilustroval nasledovne: „Napríklad sa neraz stretávam s názorom, že my Slováci nemáme históriu ako iné národy. Tento pocit zakomplexovanosti či menejcennosti odráža neznalosť problematiky. Pritom zo slovanských národov máme najbohatšie dejiny, pretože práve na Devíne sa zrodila slovanská civilizácia.“

Hollý v kaviarni
Súčasťou programu bola v piatok večer aj Literárna kaviareň. V rámci nej bolo predstavené a analyzované dielo Cyrilometodiáda.

Zhodou náhod sme si tento rok pripomenuli 170. výročie smrti jeho autora, rímskokatolíckeho kňaza Jána Hollého.

„Na bežných hodinách literatúry sa preberie autor, málokedy sa však ide k hĺbkovému poznaniu jeho diela. Rozborom Cyrilometodiády sme boli viacerí prekvapení. Človek úplne inak vníma aj samého autora, ak vidí, aké mal vedomosti a ako ich dokázal spracovať,“ zhodnotil Ľuboslav Hromják. 

Emotívne aj rozumové
Podujatia sa podľa Ľuboslava Hromjáka zúčastnilo približne 250 študentov a 80 ďalších ľudí. 

„Potrebujeme sa povzbudiť; a ľudia odišli povzbudení. Nie je to však len emotívne, ale aj rozumové, pretože človek odchádza obohatený o nové poznatky,“ vyjadril svoje dojmy. 

Organizátori uvažujú aj nad digitálnym spracovaním prednášok. O tie sa okrem Ľuboslava Hromjáka postaral aj predseda Rady KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru František Rábek a univerzitná učiteľka Eleonóra Zvalená. 

Pre tých, ktorých idey DKK zaujali, odporúča organizátor sledovať stránku Diecézneho katechetického úradu Spišskej diecézy, kde sa v priebehu budúceho roka objavia informácie o ďalšom ročníku.

Ľuboslav Hromják je tiež otvorený prípadným podnetom, otázkam či tipom na spoluprácu.  „Cítim, že ideálne by bolo, ak by sa vytvoril tím zapálených ľudí,“ vyjadril sa.