Náročná cesta dozrievania

Dom rodičov Jána Lesňáka, v ktorom sa ateliér umelca nachádza, je vsadený do nádhernej panorámy historického centra Levoče, v pozadí s majestátnymi Tatrami.

Po vstupe do domu nás ihneď chytí za srdce socha na pracovnom stole.

„Je to svätý Anton, sochu som robil na nádvorie pri Kostole Svätej Trojice vo Viedni.

Je tam už osadená v bronze, ale odlial som si ju aj pre výstavy, takže toto je vlastne kópia tej pôvodnej,“ prezrádza majster na úvod nášho stretnutia.

Ján Lesňák objasňuje, že pri svojej prevažne sakrálnej tvorbe využíva okrem bronzu aj iné materiály.

„Je tam kameň, drevo...

Pri dreve som použil aj polychrómiu, keďže som pracoval v reštaurátorských ateliéroch, kde som sa dostal k dielam Majstra Pavla a k týmto technológiám.

Pracujem tiež s epoxidom, polyesterom, sadrou.“

O synovo nasmerovanie k umeniu sa zaslúžil najmä otec.

Bol síce elektrikár, ale vždy mal túžbu stať sa sochárom.

„Raz, keď bol v neďalekej Spišskej Novej Vsi s mamou na nákupoch, v rozhlase práve hlásili, že v tomto meste otvárajú nový odbor kameňosochárstvo.

Hneď ma o tom informoval a na druhý deň som už robil prijímacie skúšky.

Vzali ma.

Po všetkých tých rokoch som veľmi rád, že mojou cestou je práve sochárstvo.“

 

Rozhodnutie pre figúru

Z ateliéru sa medzitým presúvame do obývacej izby rodičovského domu Lesňákovcov, kde sa nám opäť ponúkajú úchvatné pohľady na panorámu mesta a Tatier.

Umelec tu pokračuje v odkrývaní svojej životnej cesty, ktorá po ukončení strednej školy pokračovala na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

„Počas prvých dvoch ročníkov sme sa venovali všeobecnému sochárstvu.

Potom som sa rozhodol pre figúru, lebo som sa cítil inšpirovaný Majstrom Pavlom a sakrálnym umením.“

 

Neporušená prvotina

Ešte počas vysokoškolského štúdia urobil sochu svätého Františka, ktorá sa dnes nachádza na nádvorí levočského kláštora minoritov.

„Najprv som si v škole urobil model a potom v lete som to vysekával do pieskovca.

Rád dodávam, že toto dielo vzniklo vďaka pátrovi Odilovi.

Považujem ho za svoju prvotinu a bolo počiatočným impulzom pre moju neskoršiu sakrálnu tvorbu.“

Tvorba sochy svätého Františka bola hneď od začiatku spojená so zaujímavou príhodou.

„V škole robili znížený strop zo sadrokartónu.

Ten strop v noci spadol, lebo nebol dobre ukotvený.

Ostatným vtedy poničilo diela, ale nad mojou prvotinou zostal strop neporušený.“

Sochár to pripisuje aj vplyvu vyššej moci.

„Táto udalosť ma ešte viac naštartovala smerom, ktorým som sa vydal.“

 

Eucharistický zázrak sv. Antona, Viedeň. Snímka: archív -JL-

 

Rímske súsošie

K ďalším pozoruhodným dielam Jána Lesňáka patrí súsošie Nepoškvrneného počatia Panny Márie a sv. Maximiliána Máriu Kolbeho na nádvorí generálneho domu rádu minoritov v Ríme.

„Keď bol generál rehole v Levoči na návšteve pri príležitosti ustanovenia kustódie na Slovensku, videl na nádvorí spomínanú sochu svätého Františka.

Práve v tom období prebiehal u nich v Ríme konkurz na vytvorenie diela pre tamojší kláštor.

„Spýtal sa ma, či by som sa neprihlásil.“

 

Prihlásil sa a vyhral

„Letel som do Ríma, nafotil som si priestor, kde by malo dielo stáť,“ spomína a dodáva, že od návrhu diela až po finálnu podobu ubehli dva roky.

Samotné súsošie opisuje takto:

„Socha svätého Maximiliána Kolbeho je v nadživotnej veľkosti.

Návštevník si ďalej všimne mnou vytvorený stĺp Nepoškvrnenej Panny Márie.

V dolnej časti je podoba klaňajúceho sa diabla a hore zobrazenie samotnej Panny Márie.

Súčasťou stĺpa je aj pôvodný starobylý stĺp z Fóra Romanum.“

Táto práca bola pre Jána Lesňáka výnimočná z viacerých hľadísk.

„Keď som išiel osadzovať dielo, strávil som istý čas v Ríme.

Dalo mi to veľa, pretože som navštívil mnohé galérie a videl som, čo sa tvorí vo svete.

Pobyt v Ríme mi asi dal viac ako vysokoškolské štúdium.“

Súsošie slávnostne odhalili v mariánskom mesiaci máj roku 2007.

 

Nové výzvy

V slovenskej kaplnke Baziliky Božieho milosrdenstva v Krakove rok nato inštalovali reliéf Sedembolestnej Panny Márie.

„Mal to robiť úplne iný sochár, ale nečakane zomrel a oslovili mňa.

Mal som v rukách už vytvorený návrh a celú ďalšiu tvorbu som vnímal ako novú cestu vo vlastnej tvorbe.

Zobrazovanie patrónky Slovenska v podobe Piety mi poskytovalo vnútornú silu do ďalších umeleckých výziev,“ objasňuje zanietený sochár.

V saleziánskom stredisku na Terase v Košiciach sa zasa vyníma dielo Korpus Krista.

„Na spoluprácu ma oslovil známy architekt Marián Sitarčík.

Bola to práca, o ktorej zrejme sníva každý mladý figurálny sochár.

Postava Krista je v životnej veľkosti, a keďže je z veľkej časti odhalená, mohol som využiť svoje anatomické znalosti.

Vyrobil som ju z epoxidovej živice.

Kríž je zo zadnej strany podsvietený a dielo takto pôsobí duchovnejšie.“

 

Korpus Krista v saleziánskom stredisku, Košice-Terasa. Snímka: archív -JL-

 

Krížové cesty

Krížová cesta pre Kostol sv. Michala v Dulovej Vsi je umelcova prvá.

Zatiaľ posledná je tá na Mariánskej hore v Levoči.

„Medzi nimi som robil ešte dve krížové cesty - v Podčičve a v kaplnke Spojenej školy sv. Františka z Assisi v Bratislave.“

Na tvorbe tohto žánru Ján, ako sám hovorí, vníma svoj umelecký vývoj, čo sa týka kompozície, priestorových skratiek, zmien v perspektíve, ale aj v uvažovaní.

„Zakaždým to skúšam urobiť inak.

Samozrejme, na znázornenie nevyhnutne vplýva aj okolitý priestor.

Najprv si naštudujem literatúru k danej tematike, potom naskicujem rôzne kompozície a vyberiem si z nich tú najlepšiu.

Návrh rozkreslím v mierke 1 : 1, zhotovím konštrukciu a namodelujem z hliny. Nakoniec vyrobím formu a odlievam.“

Umelcovmu srdcu najbližšia je krížová cesta na Mariánskej hore v Levoči.

„Nachádza sa nad mestom, v ktorom som sa narodil a kde stále žijem a tvorím.

Je to miesto pokoja, oddychu, modlitby, rád tam chodím so svojou rodinou.

Človek sa tu zhora pozerá na veci z inej perspektívy.

Vytvoriť túto krížovú cestu pre mňa znamenalo veľký záväzok.

Keďže je umiestnená v exteriéri, pre poveternostné vplyvy som ju vyrobil z bronzu, technikou na stratený vosk.“

Krížové cesty v sebe podľa sochára nesú silnú dávku expresívnosti.

„To, že je Ježišova cesta na Golgotu znázornená na viacerých tabuliach, umožňuje mi zobraziť jednotlivé postavy v rôznych situáciách a vykresliť ich charakter vždy v novom postoji,“ poukazuje na špecifiká.

 

Angažovať sa novým spôsobom

Prežívame Veľkonočné obdobie.

Z duchovného hľadiska vníma Ján Lesňák najväčší kresťanský sviatok ako príležitosť znovu prebrať najdôležitejšie témy našej viery a uvažovať nad nimi.

„Medzi ne určite patrí realita hriechu a zla a ich miesto v našom živote.

Tiež téma Božej odpovede na túto našu obmedzenosť.

My v sebe rozvíjame svoje vlastné predstavy, ktoré však nie sú vždy ako tie Božie.

A tu je príležitosť nielen na zamyslenie, ale najmä na vnútornú zmenu.“

Za dôležité považuje viesť deti k viere a zodpovednosť za jej odovzdávanie mu zároveň pomáha vo vlastnom duchovnom napredovaní.

To sa zasa prejavuje aj v jeho napredovaní sakrálneho umelca.

„Som vďačný Bohu za moju prácu.

Privádza ma k angažovanosti úplne iným spôsobom.

Nejde len o to, ako narábať s hlinou alebo dlátom.

Ide o oveľa viac.

Tvorba mi poskytuje priestor venovať sa v sebe samom určitým konkrétnym témam, hľadať nové riešenia a posúvať svoje skúsenosti.

Práca na dielach ma vedie tiež k pokore.

Veď život s Bohom je náročná cesta dozrievania.

Osobného i umeleckého,“ uvažuje Ján Lesňák na záver.

 

Ján Lesňák pri práci. Snímka: archív -JL-

 

Ján Lesňák (1979) absolvoval Strednú priemyselnú školu v Spišskej Novej Vsi v odbore kameňosochárstvo a vyštudoval aj figurálne sochárstvo na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

Za svoju tvorbu získal viacero ocenení, napríklad aj Cenu Prešovského samosprávneho kraja za prínos v oblasti sakrálneho umenia.

Žije a tvorí v Levoči.