Odporúčame: Cirkus Motýľ

Hendikepovaný Will, všetkými opovrhovaná „húsenica“, najprv nevie prijať ľudský prístup principála cirkusu Motýľ, ktorý ho odvádza preč z ansámbla, kde bol Will iba vysmievanou atrakciou pre škodoradostných a krutých.

V cirkuse Motýľ je to iné. Žiadna hrubosť, ale ani príležitosť na sebaľútosť. Will dostáva šancu vydolovať zo seba to najlepšie. Pojať svoj osud nie ako prekliatie, ale ako výzvu.

Osvojiť si heslo múdreho principála, že „čím väčšie útrapy, tým veľkolepejšie víťazstvo“.

Hoci sa zranený Will zvyknutý na výsmech, urážky a ponižovanie najprv bráni (možno zo strachu z novej, ešte fatálnejšej bolesti), predsa len sa postupne učí prijímať lásku iných – a prijať aj sám seba. Vyliezť z kukly vlastnej minulosti, strachu a obmedzení ako krásny motýľ.

Cirkus Motýľ (The Butterfly Circus, 2009) je krátky (cca 20 minút) film, ktorý vlastne nehovorí nič nové, pripomína však to nadčasové.

Metafora motýľa je univerzálna, ľahko dekódovateľná, aj preto posolstvo filmu nemá problém pochopiť (a vstrebať) široké penzum divákov.

Aj samotný film sa však stáva istou metaforou – každý z nás je tak trochu Willom, ktorého niekto trápil, ponížil, ranil – a každý z nás má šancu stretnúť Boha či človeka, ktorý si nás váži a vidí v nás potenciál omnoho skôr, ako si na to trúfneme my sami. 

Respektíve – sám sa takým pre niekoho stať.