Odporúčame: Spovedám sa

Kódex kanonického práva vraví jasne:

„Sviatostné tajomstvo je nedotknuteľné; preto spovedníkovi je veľmi prísne zakázané slovami, ani nijakým iným spôsobom, ani z nijakého dôvodu ani len čiastočne prezradiť kajúcnika.“

Michael Logan to vie. A spovedné tajomstvo chce dodržať.

Čo sa však stane, ak sa z danej vraždy stane podozrivým on sám? 

Dramatická zápletka vychádzajúca z hry Paula Anthelma zaujala svojho času Alfreda Hitchcocka natoľko, že bol kvôli natočeniu jej filmovej verzie ochotný robiť ústupky so spoločnosťou Warner Brothers.

Výsledkom je film Spovedám sa (1953). Typická „hitchcocovka“ – v dobrom.

Pôsobivá kamera, kvalitné obsadenie, primerane dávkované napätie, poctivé finále. Hoci režisér sa nevyhol ani kompromisom s väčšinovým diváckym vkusom („povinná“ romantická zápletka, nadpriemerne príťažlivé hlavné postavy, chvíľami až príliš jasne diferencované dobro a zlo) či vlastným „obsesiám“ (blondínka v hlavnej úlohe), umelecká kvalita diela je nesporná. 

Film Spovedám sa vyvoláva minimálne toľko otázok, ako samo spovedné tajomstvo.

Niektorých dráždi, provokuje, iných chlácholí, utvrdzuje. Autorom sa podarilo z Michaela Logana vytvoriť Jána Nepomuckého filmového sveta a do kín transportovať povedomie o jednej z najtajomnejších zásad kňazského života.

A divákom (rôznej viery) tak dať stimul zamyslieť sa, či je/bol by (aj u nich) sľub, zásada, zachovanie tajomstva nad (vlastný) život.