Posvätnosť utkaná vrstvením každodennosti

„Do vzťahu s Bohom vstupuje celý človek: so svojimi myšlienkami, predstavami, pocitmi, vnímaním a ponímaním sveta,“ povedala pri vernisáži kurátorka výstavy Pavla Lazárková Trizuljaková. 

„Výstava Gloriae Dei creatum je príležitosťou priniesť teologickú diskusiu o význame a symbolike bohoslužobného odevu, o jeho kráse, mieste v liturgickom priestore a v súčasnej kresťanskej kultúre,“ dodala.

Nosnými exponátmi výstavy sú rúcha zo slávnostnej svätej omše, ktorú celebroval pápež František na sviatok Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne 15. septembra 2021. Dopĺňajú ich verše poetky Anny Amadiny, ako aj texty v slovenskom a anglickom jazyku. 

Rúcha v histórii

Posvätné rúcha minulých storočí boli odrazom dobových umeleckých štýlov, boli ich súčasťou a rozvíjali ich. „Artefakty, ktoré dnes obdivujeme v múzeách pre ich výnimočné umelecké stvárnenie, mali svoje opodstatnenie a miesto v liturgickom priestore pri veľkolepých historických bohoslužbách,“ priblížila kurátorka.

„Slávnostné odevy umocňovali posvätnosť a monumentalitu rítu. Dnes neexistuje jednotný sloh, ktorý by vytváral bázu na stvárnenie liturgických predmetov. Dôstojnosť liturgie si však aj v súčasnosti vyžaduje primeraný bohoslužobný odev.“ 

Zmena po koncile

Ako ďalej kurátorka výstavy upozornila, so zmenou paradigmy po Druhom vatikánskom koncile sa zmenil aj pohľad na liturgický odev a jeho symboliku. „Svoju symbolickú hodnotu už nečerpá zo zobrazení a skvostnej výzdoby predošlých storočí, ale stáva sa tým najvýrečnejším symbolom posvätnosti a sakrálneho zahalenia.“

Rúcho sa stalo vyjadrením tajomstva spojenia medzi Bohom a človekom. „Tvorba Jany Zaujecovej prináša a prepája viaceré prvky: slávnostnosť, posvätnosť, úctu k tradíciám a veľkú umelecko-remeselnú hodnotu. Všetky tieto hodnoty svojou tvorbou integruje a posúva na novú sakrálnu a umeleckú úroveň.“

Vkladanie hĺbky

Jana Zaujecová na vernisáži priblížila filozofiu a hĺbku svojej tvorby a poďakovala sa Bohu i blížnym za dôveru, pomoc a podporu. „Som vďačná Bohu za to, že mám takú vášeň k textilu, lebo vytvárať rúcha, ktoré sú súčasťou liturgie - to pre mňa znamená veľa. Moja tvorba je súčasťou mojej viery. Snažím sa každé rúcho premeditovať, vkladať doň hĺbku.“

Tvorí aj tým, čo žije ako mama štyroch detí. Vrstvenie hodvábnej tkaniny je pre ňu akoby vrstvením každodennosti. „Svojou tvorbou akoby unikám do umeleckého i duchovného sveta, čo mi dáva silu ísť ďalej v každodennosti. Som preto šťastná, že môžem tvoriť pre Boha.“

Organizátorom výstavy, ktorá potrvá do 31. augusta, je Diecézne múzeum na Nitrianskom hrade.

Fotogalériu z výstavy si môžete pozrieť TU.