Som zdesený z normálnosti, ktorú sme žili

Berlínsky múr vyrástol iba tri mesiace po tom, čo vtedajší generálny tajomník Zjednotenej socialistickej strany Nemecka Walter Ulbricht na tlačovej konferencii 15. júna 1961 uisťoval 300 novinárov z celého sveta slovami: „Nikto nemá úmysel postaviť múr.“ 

V noci z 12. na 13. augusta 1961 obsadili ozbrojené sily NDR hranice Západného Berlína a v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch boli vybudované opevnené hranice medzi Nemeckou demokratickou a Nemeckou spolkovou republikou, ktoré sa dodnes nazývajú „železnou oponou“.

Múr mal celkovú dĺžku 165 kilometrov – 45 kilometrov ako hranica medzi Západným a východným Berlínom a 120 kilometrov medzi Západným Berlínom a Brandenburskom.

Banálny jesenný deň 
Na najznámejšom hraničnom prechode medzi východným a Západným Berlínom Checkpoint Charlie majú obyvatelia i návštevníci Berlína možnosť spoznať realitu života pri Berlínskom múre.

Checkpoint Charlie sa nachádzal na križovatke ulíc Friedrichstraße a Kochstraße a spájal americký a sovietsky sektor v rozdelenom meste. 

Monumentálna panoráma Yadegara Asisiho patrí medzi najosobnejšie diela tohto umelca, ktorý sa svojimi tematickými panorámami predstavil aj vo Weimare, v Drážďanoch, Lipsku či Ríme. Šesťdesiat metrov dlhá a pätnásť metrov vysoká panoramatická scéna znázorňuje pohľad umelca na rozdelené mesto. 

Yadegar Asisi sa narodil v roku 1955 vo Viedni ako syn perzských emigrantov, vyrastal v Sasku a od roku 1979 býval v Západnom Berlíne.

„V osemdesiatych rokoch minulého storočia som žil v Kreuzbergu pri múre a s múrom. Panoráma v mnohých scénach a detailoch predstavuje časť mojich zážitkov,“ hovorí umelec. 

Návštevník počas prehliadky tejto pôsobivej expozície na vlastnej koži zažije fiktívny „banálny“ jesenný deň v 80. rokoch 20. storočia: niekto sa v Kreuzbergu sťahuje, umelec kreslí na múr grafity, pri bufete stoja hostia a z krčmy na rohu vychádzajú podgurážení chlapi.

"„Všetci slobodní ľudia, nech žijú kdekoľvek, sú dnes občanmi Berlína. A preto ja, ako slobodný človek hrdo vyhlasujem: Ich bin ein Berliner.“ John Fitzgerald Kennedy

Na sivých fasádach vo východnej časti mesta svietia biele komunistické heslá na červenom podklade, zatiaľ čo na sivých fasádach Kreuzbergu, rozľahlej mestskej časti západného Berlína, žiaria farebné reklamy.

Neprehliadnuteľná je pohraničná stráž, ktorá zo svojich veží vo východnom Berlíne sleduje život v západnej časti mesta.

Divák je do celej scenérie naplno vtiahnutý, intenzívne vníma obrazy i zvuky, vyhodnocuje vlastnú skúsenosť rozdelenia sveta na Východ a Západ alebo ju prvýkrát zažíva a usiluje sa ju pochopiť.

Asisimu išlo o to, aby predstavil bežný život okolo múru okrem tragických udalostí, ktoré s jeho existenciou úzko súvisia.

„Dnes som zdesený z normálnosti, ktorú sme v tom čase žili,“ konštatuje umelec. 

Som Berlínčan 
Impozantnú panorámu sprevádzajú desiatky súkromných dokumentárnych fotografií z rozdeleného Berlína, ako aj ukážky z filmového dokumentu Až na hranicu – súkromný pohľad na múr autorov Clausa Oppermanna a Geralda Grota.

V roku 2014 boli doplnené súkromné zábery z pádu Berlínskeho múra v roku 1989, odrážajúce radosť z tejto udalosti.

„Tak topografia, ako aj dejinné udalosti sú skomprimované a umelecky nadnesené. Pozorovateľ odkrýva detaily, ktoré by sa v rovnakom čase nemohli odohrať na jednom mieste,“ vysvetľuje Yadegar Asisi. 

Panoráma Múr sa rozprestiera na ploche 900 štvorcových metrov a váži približne 300 kilogramov. Dopĺňajú ju informačné panely o rozdelení Nemecka, časoch studenej vojny, páde Berlínskeho múra a zjednotení Nemecka. 

„Ich bin ein Berliner,“ tento známy výrok vyslovil americký prezident John Fitzgerall Kennedy v svojom príhovore pred radnicou Schönberg v Západnom Berlíne 26. júna 1963, keď po prvý raz na vlastné oči videl, čo znamená studená vojna a železná opona.

Parafrázoval tak dvetisíc rokov starý Cicerov výrok „Civis Romanus sum“ – „Som rímsky občan“.

Na tvárach obyvateľov Nemecka však prezident Kennedy vyvolal úsmev, pretože gramaticky správne mal slovo Berliner – Berlínčan použiť bez neurčitého člena ein.

V spojení s členom má totiž Berliner význam pampúch či šiška.

V každom prípade sa Kennedyho prejav stal programovým i politickým posolstvom, pretože vystihoval túžbu po slobode, zjednotení a mieri, tak ako to vyjadruje aj pozoruhodná inštalácia Yadegara Asisiho v súčasnom opäť zjednotenom Berlíne.