V atribútoch sv. Jozefa sa odrážajú jeho čnosti a akčnosť

Atribúty sú symbolické predmety alebo javy, pomocou ktorých dokážeme spoľahlivo identifikovať zobrazené inak anonymné osoby. Vo veľkej miere sa využívajú v ikonografii, najmä pri postavách svätcov, ktorých skutočnú podobu nepoznáme. Jedným z nich je na prvý pohľad tichý a nenápadný, zato pri službe Bohu výrazne akčný svätý Jozef.
Ľubomír Kaľavský 13.03.2021
V atribútoch sv. Jozefa sa odrážajú jeho čnosti a akčnosť

Vitráž sv. Jozefa, Kostol sv. Heleny v Trnave. Snímka: Ľubomír Kaľavský

Najčastejšími titulmi svätého Jozefa sú že ních Panny Márie a pestún (adoptívny otec) Pána Ježiša. Jednoznačne to vyplývaz textov Svätého písma, ktoré sú mimochodom na informácie o jeho osobe pomerne skúpe.

Zmieňujú sa o ňom iba evanjelisti Matúš a Lukáš. Obaja ho zhodne predstavujú ako potomka Abraháma a Dávida, čo má byť dôkazom aj pôvodu Ježiša Krista.

Zaujímavé je, že ani jeden z autorov nezaznamenal jediné Jozefovo slovo. Viac sa sústreďujú a poukazujú na jeho tituly ako manžel (porov. Mt 1, 16 – 19), otec (porov. Lk 2, 33. 48), rodič (porov. Lk 2, 27. 41). Okrem toho Matúš ho nazýva spravodlivým (porov. Mt 1, 19), čo v širokom zmysle slova obsahuje konkrétne a z iných miest známe alebo aj vydedukované čnosti, ako napríklad rešpekt, zásadovosť, čestnosť, nestrannosť, pokora, oprávnenosť.

Vieme tiež, že Jozef bol nábožný, vnímavý, rozhodný, svedomitý, verný, vytrvalý, poslušný a pracovitý. Litánie ho predstavujú aj ako človeka šľachetného, múdreho, mocného, trpezlivého.

Otcovská funkcia sv. Jozefa býva v ikonografii vyjadrená obrazmi kompletnej Svätej rodiny (Jozef, Mária, Ježiš) či už pri scéne narodenia, spoločnom portrétnom obraze v pokročilejšom detskom veku Ježiša alebo pri pracovnej činnosti v domácnosti (Ježiš pomáha Jozefovi v stolárskej dielni a Panna Mária pradie).

Vrúcny otcovský vzťah a dôležitosť pri výchove a ochrane je často vyjadrený bez účasti Panny Márie, keď svätý Jozef drží v náručí a vinie k sebe Dieťa Ježiša.

Problematickejšie je to však s ikonografickým vyjadrením čností. Prevládajúcim prvkom je tu ľalia ako symbol čistoty a láskavosti. Objavuje sa aj kniha ako symbol múdrosti a nábožnosti.

Čiastočne problematiku vykrývajú farby. Svätý Jozef je najčastejšie zobrazovaný v odeve s prevládajúcimi hnedými a zelenými prvkami. Zelená farba symbolizuje nádej, mladosť, očakávanie. Používa sa tam, kde sa určitým spôsobom niečo začína, zvlášť život.

Hnedá je farbou zeme a všetkého dočasného, symbolizuje skromnosť a chudobu. V niektorých prípadoch je odev sv. Jozefa tvorený kombináciou modrej a červenej farby. Modrá je farbou nebies a vyjadruje potenciálnu svätosť človeka, červená vyjadruje horlivosť a obetu.

Namiesto slov činy

Ako kontrast k Jozefovej tichosti a pokojnosti pôsobia jeho činy, kde okrem poslušnosti preukázal aj mimoriadny stupeň odvahy. Bez najmenšieho zaváhania a odkladania plní naliehavé príkazy zo zjavení, prostredníctvom ktorých mu Boh ukazuje niektoré čiastočné kroky nevyhnutné k tomu, aby sa začala a uskutočnila strastiplná cesta spásy.

Zaujímavé je, že Boh dáva príkazy Jozefovi (a nie Panne Márii), čím potvrdzuje jeho postavenie hlavy rodiny. Svedčia o tom príkazové slová vyslovené v jednotnom čísle: dáš mu meno(Mt 1, 21),vstaň; vezmi; ujdi; zostaň; choď(Mt 2, 13. 20). On bez zbytočného reptania a zdôvodňovania vstal; vzal dieťa i jeho matku; odišiel; vrátil sa(Mt 2, 14. 21).

Skutočnosť putovania Jozefa a jeho rodiny z miesta na miesto sa odrazila aj v často používanom atribúte – zahnutej drevenej pútnickej palici.

Jozef bol činný aj vo svojej profesii. Z textov Svätého písma ho poznáme ako stolára či tesára. Ikonografia ho znázorňuje, ako svedomito pracuje v dielni alebo s jednotlivými náradiami v ruke – pílou, hoblíkom, uholníkom, nebožiecom, doskou či sekerou.

Univerzálny patrón s vrecúškom na hrudi

Úcta k sv. Jozefovi je stále živá a ďalej sa rozvíja. V roku 2009 vznikla v Karmeli na Islande ikona svätca so zvláštnym detailom – vrecúškom na hrudi, na ktorom je latinský nápis Choďte k Jozefovi. Vrecúško predstavuje priestor na zhromažďovanie najrozmanitejších individuálnych prosieb a potrieb zverených svätému Jozefovi.

Lístočky s prosbami sa dostávajú k Ježišovi, ktorý ich ako dieťa z neho vyťahuje, aby sa nimi bližšie zaoberal. Pomerne široká škála ikonografických atribútov a morálnych vlastností spôsobila, aby sa svätý Jozef stal patrónom viacerých povolaní.

Ako svojho ochrancu ho uctievajú rôzni remeselníci a robotníci, ale najmä tesári, stolári a rezbári, potom manželia, otcovia, vychovávatelia. Tiež pútnici, cestovatelia, imigranti, prieskumníci a mnoho iných.

Veriaci sa k nemu obracajú aj v rozličných situáciách a potrebách, ako sú napríklad rôzne pochybnosti, váhania, príprava na smrť. Svätý Jozef je univerzálnym patrónom Katolíckej cirkvi a pápežskej nadácie ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi.