Zaujme, povzbudí, dojme. Vojtaššákov život aj film o ňom

„Starší z vás si zaiste pamätajú úctyhodnú postavu biskupa Jána Vojtaššáka a bratia gréckokatolíci na postavu Pavla Gojdiča. Obidvaja boli uväznení v žalári na základe pseudoprocesov. Dnes si zasluhujú, aby sa konal cirkevný proces ich blahorečenia, pretože vydali svedectvo o vernej službe Cirkvi a Slovensku.“ 

Slová Jána Pavla II. počas bohoslužby na levočskej Mariánskej hore v roku 1995 nestratili nič na svojej aktuálnosti.

Zatiaľ čo však Pavol Gojdič je od roku 2001 blahorečený, proces blahorečenia Jána Vojtaššáka (ktorý sa síce začal už rok po výzve vtedajšieho pápeža a od roku 2001 sa ním zaoberá aj Kongregácia pre kauzy svätých vo Vatikáne) je stále otvorený.

Jedným z dôvodov vraj mohli byť aj biskupove nie celkom jasné postoje k židovskej otázke počas vojnovej Slovenskej republiky.

Aj o tých však priamo hovorí (a na pravú mieru ich uvádza) dokument Vojtaššák, ktorý bol 16. apríla premiérovaný v priestoroch Kňazského seminára svätého Cyrila a Metoda v Bratislave. 

Historické fakty aj súčasné svedectvá 
Pre tých, ktorí osobnosť Jána Vojtaššáka poznali málo alebo dokonca vôbec, bude dokument cenným, prehľadným a pútavým sprievodcom jeho životom. Obohatí však aj tých, ktorí už o jednom z prvých slovenských biskupov čo-to (dokonca mnoho) vedia.

Historické skutočnosti totiž konfrontujú/aktualizujú názory/svedectvá súčasníkov.

Faktickú autentickosť zaručujú hlasy historikov (napríklad Emília Hrabobec či Róbert Letz, ktorý sa v roku 2018 zaslúžil aj o zostavenie zborníka Ján Vojtaššák. Biskup v dejinách 20. storočia z vedeckej konferencie k 140. výročiu narodenia).

Silnými (a pre divákov akiste atraktívnymi) sú však aj prehovory ľudí (v ich autentickom prostredí, nie v sterilite televízneho štúdia, čo možno považovať za ďalšie plus dokumentu), ktorí majú skúsenosť s vyslyšaním modlitieb na príhovor Jána Vojtaššáka.

V dokumente sa tak objaví matka troch detí, ktoré podľa lekárskych prognóz nikdy nemala mať, rehoľníčka vyliečená z rakoviny (o čom svedčí aj jej lekár) či sestra muža prejdeného a zmrzačeného kosačkou. Hoci pracovný úraz ho mohol stáť život, v súčasnosti nie je ani len imobilným, dokonca podľa slov sestry chodí do práce.

Tieto hrozienka v koláči faktov prispievajú k výslednej chuti, je však dobré, že ich je postriedmo – predsa len, ako by povedal klasik, hrozienka sú fajn, ale kto by mal chuť len na ne, nemusí jesť koláč.

Vyvážený
Požičajúc si ešte túto metaforu, autori dokumentu stavili na dobrý recept.

Igrediencie sú kvalitné (zvlášť výber respondentov, hudobný podmaz, informačná nasýtenosť, no pritom svižné tempo), dobre vyvážené (týka sa to najmä pomeru dobových informácií a najnovších poznatkov), stráviteľné aj pre citlivejšie žalúdky (narážka najmä na absenciu dramatizovaných scén z väzenia, ktoré by zrejme dnešný divák zvyknutý na dokudrámy v snímke o mučeníkovi – možno prvoplánovo – očakával).

Vari by bolo vhodné dochutiť ho aj názorom niekoho zo židovskej obce; to už by si museli zgustnúť aj tí, ktorí pre strom nechcú vidieť les. Aj bez tejto ingrediencie je však Vojtaššák dokumentárnou lahôdkou, ktorá by mohla zachutiť aj takým, ktorým Cirkev bežne leží v žalúdku. 

A keby aj nie, určite by ju mali ochutnať minimálne tí, čo sa k tejto Cirkvi hlásia – možno k nim cez Vojtaššáka tiež prerazí príchuť neba, ktorú životné príbehy svätých ľudí majú.