Zveľadili svoj talent, teraz sú ocenení

Ďalších jedenásť odborníkov z oblasti výtvarného, slovesného či hudobného umenia si odnielo Cenu Fra Angelica 2020. Prevzali ju z rúk biskupa Františka Rábeka, ktorý je tiež predsedom Rady KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru. Zoznam laureátov dokazuje, že kresťanská kultúra má vskutku originálne podoby. 
25.02.2020
Zveľadili svoj talent, teraz sú ocenení

Odovzdávanie cien sa konalo v priestoroch bratislavského Primaciálneho paláca. Snímka: Peter Zimen

Dve dámy a deväť pánov – takáto je bilancia osemnásteho ročníka odovzdávania cien Fra Angelica za prínos do kresťanskej kultúry.

Ak uvážime, že každoročne si cenu prevezme približne tucet umelcov, je to dôkaz minimálne toho, že diapazón kresťanského umenia je omnoho širší, ako by sa pri letmom pohľade na domácu kultúrnu scénu mohlo zdať.

Aj tento ročník dokázal a ukázal, že tuzemsko obdaril Boh mnohými talentovanými ľuďmi, ktorých diela môžu oblažiť duše nás všetkých. 

Hudobné umenie
Ako prvý si cenu prevzal regenschori v košickom Dóme svätej Alžbety Viliam Gurbaľ (* 1967).

K dómskemu organu si denne sadá od roku 1989. Okrem hry na organe tiež diriguje Zbor svätej Cecílie, ktorý založil v roku 1992.

Toto chrámové teleso absolvovalo podľa laudácia mnohé zahraničné cesty, súťaže a koncerty v rámci Slovenska.

„Viliamovu tvár môžeme poznať z mnohých televíziou vysielaných svätých omší a zvlášť z významných udalostí našej Cirkvi: návšteva svätého Jána Pavla II. v Košiciach v roku 1995 či blahorečenie Anky Kolesárovej v minulom roku,“ odznelo o umelcovi, ktorý sa venuje i pedagogickej činnosti či skúmaniu notového archívu dómu.

Ocenený bol i operný spevák Juraj Hurný (* 1948), ktorý „už ako 24-ročný mladík, študent konzervatória dostal spolu s Petrom Dvorským v roku 1972 elévsku zmluvu v Slovenskom národnom divadle a stal sa sólistom opery“.

V roku 1977 pre zásahy Štb emigroval do Rakúska, kde sa ako 29-ročný stal najmladším tenoristom v Opernhaus Graz. V laudáciu sa podotklo, že celkovo odohral 1 387 predstavení, stvárnil 108 operných postáv a hosťoval na 24 operných scénach Európy.

„Žijem v zahraničí, človeku teda dobre padne, že naňho doma nezabudli.  Ako katolíka ma potešilo, že mi cenu dáva moja Katolícka cirkev,“ vyznal sa pre Katolícke noviny

Trojicu ocenených doplnil „bigbiťák v kostole“ Stanislav Zibala (* 1949), pod ktorého taktovkou sa začal formovať zbor Credo v Ivanke pri Dunaji. Teleso, ktoré minulý rok oslávilo 50. výročie založenia, bolo účastné napríklad ďakovnej liturgie za zbúranie železnej opony v roku 1990. 

Výtvarné umenie
V rokoch 1992 až 1993 sa stal jedným zo zakladateľov slovenskej známkovej tvorby. V súčasnosti má na svojom konte početné ocenenia a jeho dielo je bohato zastúpené v emisných radoch poštových známok.

Výtvarník a rytec slovenských poštových známok František Horniak (* 1956) často čerpal inšpiráciu i v sakrálnych témach a vytváral aj podobizne významných kresťanských osobností. 

Ocenený bol tiež predstaviteľ fotograf Jozef Sedlák (* 1958), ktorý ako jeden z prvých u nás fotil mentálne a psychicky chorých ľudí.

Počas socializmu „tajne dokumentoval sestry Svätého kríža, ktoré sa vo viacerých ústavoch starali o hendikepovaných ľudí, ale aj tajných jezuitov či kapucínov v Bratislave“.

Po revolúcii zas pravidelne fotografoval kardinála Jána Chryzostoma Korca.

Bez ceny neodišiel ani akademický maliar Stanislav Lajda (* 1959), ktorý minulý rok predstavil rekonštrukciu diela Posledná večera i prvý slovenský román o jej autorovi. Kresťanské motívy sú prítomné v mnohých jeho dielach.

„Človek nemá talent sám od seba; človek sa s ním rodí, takže ho má od Boha. Talent však treba zveľaďovať, aby nebol ako úrodné pole, na ktorom rastie burina. Treba obstrihávať a šľachtiť stromčeky, aby prinášali ovocie. Ak už človek talent dostal, bola by škoda, ak by ho nechával úhorom. A keď si už niekto jeho prácu všimne, samozrejme, že ho to poteší a posilní v ďalšej tvorbe,“ vyjadril sa pre nás na margo svojho ocenenia. 

Slovesné umenie
Poet Erik Jakub Groch (* 1957), známy aj ako hlava vydavateľstva Knižná dielňa Timotej, je podľa laudácia „nasledovník svätého Františka. Svoj každodenný život prežíva v skromných podmienkach, blízkych stredovekým umelcom – verný reholi reči. Je to autenticky kresťanský básnik, ktorý večné hodnoty artikuluje novým spôsobom“. 

Ocenená herečka Eva Kristínová (* 1928), známa z divadelných dosák aj početných filmových rolí, nemohla prísť pre svoj zdravotný stav. Čítala sa však jej reč, v ktorej poďakovala biskupovi nielen za cenu, ale aj za jeho nový „preužitočný“ román, ktorý má vraj práve rozčítaný.

„Pomyslela som si: Aká škoda, že nemôže sama prísť a prihovoriť sa alebo zarecitovať,“ vyjadrila sa pre Katolícke noviny jej sestra, ktorá v zastúpení prevzala ocenenie. 

To dostal i Pavol Prikryl (* 1962), publicista a autor jedenástich básnických zbierok. Bývalý redaktor Katolíckych novín aktuálne pôsobí v rôznych rozhlasových či televíznych reláciách. 

Mimoriadne ocenenie
„Necítila som sa hodná takéhoto ocenenia. Ale teraz vidím, že to treba vedieť prijať od Pána Boha ako dar,“ povedala nám akademická architektka Mária Sabová (* 1964), ktorá ponúka návrhy na sakrálne interiéry až po ich realizáciu.  

Prednostne sa venuje úpravám presbytérií v historických kostoloch.

Martin Juraj Oscitý (* 1952) mal celkovo 150 výstav doma i v zahraničí, za grafiku získal prvú cenu v Bazileji, druhú v Toronte a prvú cenu za maľbu v Paríži.

„Veľmi si cením, ak si ľudia všímajú, že niekto sa snaží robiť hodnotné umenie, hlavne kresťanské alebo duchovné. Nerobím všetko len také, ale snažím sa Božiu iskru vnášať do celej svojej tvorby,“ prezradil nám.

„Ako hovorí Matka Tereza: ‚Musíme myslieť aj za druhých, lebo ak dôjdeme do nebeských výšin, je dôležité, aby sme niekoho viedli so sebou.' Je teda dôležité, aby sme nemysleli len na seba a svoje úspechy, ale aj na to, čo dávame ďalej.“ 

Pozrite si fotogalériu z odovzdávania ocenení laureátom ceny Fra Angelico za rok 2019. (Načíta sa po kliknutí na tento odkaz.)


Tohtoroční laureáti 

Hudobné umenie:
Viliam Gurbaľ
Juraj Hurný
Stanislav Zibala

Výtvarné umenie:
František Horniak
Jozef Sedlák
Stanislav Lajda

Slovesné umenie:
Erik Jakub Groch
Eva Kristinová
Pavol Prikryl

Mimoriadne ocenenie:
Mária Sabová, akademická architektka
Martin Juraj Oscitý, akademický maliar


Boh chce, aby sme s ním spolupracovali
Slávnosť sa začala svätou omšou v blízkom jezuitskom kostole.

Hlavným celebrantom bol František Rábek. Biskup v svojej homílii poukázal na to, že Boh podľa Biblie používal pri stvorení sveta istý imperatív – napríklad buď svetlo a bolo svetlo. Takto vzniklo všetko okrem ľudí.

„V prípade človeka sa tento štýl Božieho slova mení,“ poznamenal František Rábek, podľa ktorého Boh obdaril človeka nielen existenciou, ale aj mnohými darmi.

„Cirkev ústami koncilu hovorí, že Boh sa nám prihovára ako k priateľom. A chce, aby sme s ním slobodne a v dôvere v jeho lásku a múdrosť spolupracovali.“

Platí to aj v oblasti umenia a kultúry, ktoré sú podľa biskupa akýmsi vrcholom ľudskej aktivity.

„Človek má rozvíjať svoje schopnosti, má byť tvorivý, ale v kontexte dialógu s Bohom; s jeho láskou, s jeho pravdou, s jeho Slovom.“

Umelcov vyzval, aby tento dialóg prehlbovali. Z ich diel – aj keď nie sú sakrálne – by malo vyžarovať niečo z Božej blízkosti.

„Keď to počúvate, možno si to porovnávate s realitou, v ktorej žijete. V našom svete už asi prišlo k akejsi emancipácii človeka – alebo aj množstva ľudí – od počúvania Boha, od dialógu s ním. Ľudia si zobrali – tak ako márnotratný syn – svoje dedičstvo, svoje schopnosti a dary; robia si s nimi, čo chcú, a vôbec neplánujú zohľadňovať, čo si o tom myslí Pán Boh,“ poznamenal František Rábek.

„Pokiaľ sme vnímaví, môžeme vidieť, kam to smeruje. Prichádza k budovaniu nových babylonských veží, ktoré sa nám už začínajú rúcať.“ Kresťania by si však podľa neho mohli a mali položiť otázku, aký by mal byť náš postup.

„Pretože aj v našom prípade niekedy prichádza k rozštiepeniu. Na jednej strane sme si vedomí, že sme kresťania. Dávame to najavo, plníme si svoje povinnosti, možno niekedy tvoríme na náboženské témy. Ale inokedy konáme, ako si to vyžaduje súčasná doba – bez ohľadu na Boha a jeho lásku, pravdu.“

Boh však podľa biskupových slov nie je niekto, kto by sa uzatvoril do geta náboženskej skupiny a ostatný svet by mu nepatril alebo ho nezaujímal. Boh nás nechce obmedzovať, ale naopak, pomáhať nám k plnému životu.

Boh podľa biskupa chce, aby sme s ním spolupracovali; chce sa prejavovať cez naše skutky.

„Vždy, keď robíme niečo podľa Božej vôle pod vedením Ducha, v zhode s Kristovým slovom, vytvárame niečo, čo je hodnotné a cenné a cez čo Boh doslova vstupuje do tohto sveta.“

Na záver homílie odcitoval biskup pár úryvkov z Listu umelcom Jána Pavla II., ktoré korešpondovali s myšlienkami jeho kázne.