Aj ty môžeš byť misionárom

Pozvanie zapojiť sa do dvojtýždňových letných táborov pre deti na Ukrajine má každý, kto má aspoň 18 rokov a cíti v sebe túžbu slúžiť druhým, rozvíjať talenty a možno prekročiť aj svoje limity. To však zďaleka nie je všetko, čo môžete očakávať.

Ako bonus porastiete vo viere, prehĺbite svoj vzťah s Bohom a v neposlednom rade si nájdete nových priateľov. Samotný tábor má na Slovensku už deväť rokov na starosti salezián Dominik Felber (37).

„Príprava pozostáva zo šiestich víkendových stretnutí, ktoré sa konajú od januára do júna,“ predstavuje Dominik Felber projekt. „Prostredníctvom rôznych aktivít sa navzájom spoznávame, pripravujeme program tábora, učíme sa ukrajinčinu, rôzne hry, tance a chystáme tvorivé dielne. V nedeľu je na záver každého víkendu duchovná obnova.“

Spojiť duchovné so zábavným
Gréckokatolícke farnosti na juhu Zakarpatskej oblasti sa s požehnaním mukačevského biskupa Milana Šášika CM stávajú každoročne pre mladých animátorov zo Slovenska na dva týždne druhým domovom.

„Sme otvorení aj pre rímskokatolícke farnosti, no tie sú väčšinou maďarsky hovoriace, čo znamená väčšiu jazykovú bariéru,“ dodáva Dominik Felber. Ako to vlastne v misijnom tábore vyzerá?

Dobrovoľníci vyštartujú po rannej modlitbe a raňajkách k cerkvi, kde sa stretnú s účastníkmi denného tábora. Ich počet býva každý deň rôzny. Program otvorí liturgia s príhovorom, ktorý je prispôsobený deťom. Potom nasledujú piesne, tance a po nich katechéza.

Téma dňa sa deťom zvyčajne priblíži scénkou. Niekedy si zvolia aj formu bábkového divadla, vyrobia si postavičky z papiera a hrá sa za plachtou. „Aby sme zistili, či deti pochopili posolstvo, na konci im kladieme rôzne otázky. Myšlienku dňa posilňujeme ďalej v tematických hrách. Tým sa doobedňajší program končí a všetci idú domov na obed,“ prezrádza Dominik Felber.

Aktivity poobede pokračujú tvorivými dielňami. „Téma tohtoročného tábora bola Zvieratá v Biblii. Deti si vyrábali zvieratko dňa a my sme im pomáhali,“ vysvetľuje animátor Stanislav (20).

„Potom sme išli na ihrisko, hrali sme sa, tancovali, spievali piesne. Po večeri sme ešte mali stretnutie s mládežou, kde sme spoločne rozoberali rôzne témy: rodina, vzťah s Bohom, hriech, čistota,“ oboznamuje nás Stanislav s večerným programom v tábore.

Budovať nové priateľstvá
Hoci prípravné víkendy prebiehali osobitne pre animátorov z východného a zo západného Slovenska, na Ukrajinu vyrazili všetci spolu. Deväť chlapcov a dvadsaťpäť dievčat bolo na poslednom stretnutí rozdelených do skupín po dvoch alebo po troch a takto šli do jednotlivých dedín.

Ku každej skupine bol pridelený ešte jeden alebo dvaja ukrajinskí animátori. Hoci sa niektorí predtým vôbec nepoznali, dokázali si za dva týždne vybudovať veľmi pekné vzťahy.

„Keď som mal ťažkú chvíľu, Kika ma podržala. Hoci niekedy medzi nami vznikli malé nezhody, vždy sme ich vyriešili a išlo sa ďalej. Tímová práca a vzťahy sú na Ukrajine veľmi dôležité,“ hovorí Stanislav.

Dodáva, že boli dni, keď prišlo do tábora až okolo 40 detí a boli medzi nimi veľké vekové rozdiely. Vtedy bolo ťažké zvládať ich. Hoci je ukrajinčina blízka slovenčine, zo začiatku bol problémom aj jazyk. Po pár dňoch však jazykovú bariéru úspešne prekonali.

A čo bolo pre Stanislava najnáročnejšie? „Bolo namáhavé fungovať celý deň bez toho, aby som sa čo len na chvíľku zastavil,“ spomína. „Preto sa ranná modlitba stala pre mňa nevyhnutnosťou. Prosil som Boha, aby mi dal silu. Vedel som, že ak sa má deň dobre skončiť, tak len s jeho pomocou.

Ku koncu tábora sme mali problém aj vstať z postele, lebo už sme boli všetci veľmi vyčerpaní. Napriek všetkému však svoje rozhodnutie ísť na Ukrajinu vôbec neľutujem a už teraz sa teším na ďalší rok,“ dodáva Stanislav na záver.

Dávať znamená dostať
„Nejeden dobrovoľník po skončení misie povie, že išiel na Ukrajinu dávať, ale dostal oveľa viac. Pán totiž odmeňuje štedrého darcu. A pomáha aj domácim, lebo vidia, že viera, ktorá sa prejavuje a dáva v skutkoch, povzbudí a mení okolie,“ hovorí Dominik Felber.

Túto skúsenosť potvrdzuje aj Stanislav: „Celé je to o dávaní sa. Dávaní sa druhým, ale aj Bohu. Čím viac sa druhým dávaš, tým viac dostávaš. A čím viac dáš Bohu, tým viac ti dá on. Vnímal som Božiu prítomnosť všade okolo seba. Naučil som sa nespoliehať len na vlastné sily, ale dôverovať Bohu. Pochopil som, že ak sa mu zverím, on ma dokáže použiť takého, aký som - nedokonalý nástroj na dokonalú vec.“

Stanislav tvrdí, že Ukrajina mu zároveň pomohla v budovaní medziľudských vzťahov, keďže je introvert. Vďaka večerným stretnutiam s mladými v tábore sa otvoril druhým ľuďom. Tiež sa naučil s pokojom zvládať stresové situácie, ktorých zažili naozaj dosť.

Hovorí, že Ukrajina mu jednoducho zmenila srdce: „Nie je mi ľúto, že som cez leto nič nezarobil. Doma by som možno zarábal peniaze pre seba, ale tu zarábam poklad pre nebeské kráľovstvo. Boh mi dal všetko zadarmo. Aj ja chcem dávať aspoň niečo druhým.“

Ovocie misií vníma aj samotný Dominik Felber: „Pred dvomi rokmi istý ukrajinský bohoslovec spolu so svojím tímom založil eparchiálnu animátorskú školu, kde si začínajú Ukrajinci sami vychovávať vlastných animátorov, aby mohli lepšie pracovať vo farnostiach.“