Tanzánijské deti čakajú na svojho darcu

V krajine spolunažívajú v mieri ľudia rôznych vierovyznaní. Problémom je však chudoba, nedostatok jedla a pitnej vody. Deti chodia do školy peši niekoľko kilometrov a ich rodičia nemajú prostriedky na školské pomôcky či učebnice.
Miroslava Knapíková 21.04.2024
Tanzánijské deti čakajú na svojho darcu

Vyučovanie v Materskej škole sv. Krištofa v Bulige. Snímky: archív Adopcie na diaľku (SKCH)

V tejto katolíckej krajine zasvätenej Panne Márii žijú v mieri kresťania, moslimovia aj vyznávači tradičných náboženstiev. Rodina je pre nich dôležitá a svoje deti považujú za veľký dar.

Tanzánia je však zároveň jednou z najchudobnejších krajín sveta. Ľudia sa živia zväčša poľnohospodárstvom, pričom pôdu obrábajú ručne, chýba im technika a stroje. Často majú len jedno jedlo raz za pár dní.

DETI TÚŽIA PO VZDELANÍ

Hoci je vzdelanie na základných školách povinné a bezplatné, deti v škole nie sú, lebo si nemôžu dovoliť kúpiť školskú uniformu, zošity, písacie potreby, učebnice ani stravu. Komplikáciou sú aj niekoľkokilometrové vzdialenosti, ktoré musia deti cestou do školy prekonávať peši, nehovoriac o problémoch so zdravím.

Podporované deti žijú v najmenej rozvinutých častiach Tanzánie. Pochádzajú z najchudobnejších rodín, ktoré sú tu mnohodetné. Všetky deti túžia po vzdelaní, žiaľ, pre obmedzené prostriedky sa môže toto želanie splniť len niektorým z nich.

ŠKOLY, KOSTOLY AJ STUDNE

Do spolupráce v Tanzánii vstupuje Slovenská katolícka charita s overeným partnerom OZ Misie. Občianske združenie založili kňazi Benjamín Kosnáč, Pavol Gajdoš a Filip Macák.

Spolu s kňazom Ľubomírom Čanigom sa pomoci v tejto krajine venujú dlhodobo, predovšetkým v oblasti Kahamskej diecézy, kde niekoľko rokov realizujú svoju pomoc a podarilo sa im tam postaviť školy, kostoly a studne.

„Po skúsenostiach s pomocou v Kahame nám bolo jasné, že investovať do vzdelania znamená investovať do budúcnosti ľudí a ich krajiny. Rozmýšľali sme a hľadali model pomoci, ktorá má dlhodobú perspektívu a taktiež efektivitu,“ hovorí o rozhodnutí zapojiť sa do projektu Adopcia na diaľku Benjamín Kosnáč.

PODPORA VZDELÁVANIA DETÍ

„Nakoniec sme usúdili, že najlepšia pomoc bude podpora detí, a to hlavne formou vzdelávania, ale aj vytvorenia dôstojnejších podmienok na život. Oslovili sme Slovenskú katolícku charitu a požiadali ju o pomoc, vediac, že má viac ako dvadsaťpäťročné skúsenosti s týmto formátom pomoci cez projekt Adopcia na diaľku.“

Tento projekt umožňuje novej generácii získať vzdelanie, vďaka ktorému majú deti viac šancí osvojiť si remeslo či dosiahnuť vyššie vzdelanie, a tým prispieva k pozdvihnutiu nielen jej životnej úrovne, ale aj komunity a celej krajiny.

„Výsledky Adopcie na diaľku z mimoafrických, ako aj afrických krajín ukazujú, akým požehnaním je práca Slovenskej katolíckej charity.“

V Tanzánii začína SKCH s pomocou v  dvoch centrách. Prvé sa nachádza v Sukamahele a jeho riaditeľom je slovenský kňaz Peter Majerník. Druhé je v Bulige a vedie ho otec Salvatore Guerrera z Talianska.

BENEDICT A THERESIA

Benedict, Theresia a ďalšie deti z Tanzánie čakajú na svojho darcu. Päťročný Benedict žije s mamou, ktorá ako podomová obchodníčka predáva panvice. Majú skromný príbytok vzdialený od školy deväť kilometrov. Benedicta najviac baví matematika a najradšej hráva futbal. Je to živý, kamarátsky chlapec, rád a veľa sa usmieva. Jeho snom je stať sa futbalistom.

Theresia je prváčka, školu má vzdialenú asi hodinu cesty peši. Žije so svojimi štyrmi staršími súrodencami a rodičmi, ktorí sú farmári. Pestujú kukuricu a chovajú sliepky, zarábajú však veľmi málo a rodine to na pokrytie výdavkov a školu nestačí. Ako väčšina Tanzánijčanov jedia kašu ugali z manioku, ryžu a zeleninu. Theresia by sa raz chcela stať učiteľkou.