Benediktínky otvárajú tým, čo klopú

Už dva roky trvá vojna na Ukrajine. Dva roky utrpenia znamenajú tiež dva roky konkrétnej pomoci, ktorá prichádza aj od veriacich zo Slovenska.

Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi (v minulosti známa ako Kirche in Not) vďaka láskavým dobrodincom neustále podporuje Cirkev v  susednej krajine, a  tak posilňuje ľudí v núdzi. Prostredníctvom kňazov a rehoľníkov rímskokatolíckeho i  gréckokatolíckeho obradu pomáha priamo na mieste. Traumatizovaní ľudia sa liečia vďaka špecializovaným programom.

Počet ľudí, ktorí vo vojne prišli o všetko, stále rastie. Zvyšuje sa však aj obava, že svet na obete vojny zabudol a že pomoci bude prichádzať čoraz menej.

ODPOVEĎ NA DUCHOVNÝ HLAD

Cirkev prináša do utrpenia vojny svedectvo evanjelia. „Boh je prítomný aj na samom dne, uprostred chladu ľudskej krutosti a agresie. Boh je prítomný aj vtedy, keď polovica našej krajiny zostala bez elektriny a  kúrenia, bez obživy a niekedy aj bez perspektívy. Keď sa už takmer každej rodiny dotkla bolesť zo straty niekoho vo vojne, keď mnohí plačú a ich bolesť sa nedá zmierniť,“ hovorí matka Klara Sviderska, opátka kláštora kontemplatívnych benediktínok v Žytomyre na severozápade Ukrajiny.

Pred vojnou tam ľudia prichádzali hľadať Boha v modlitbe a kráse okolitej prírody. Duchovný hlad po desaťročiach komunistickej totality bol veľký. Kláštor priťahoval čoraz viac mladých žien a dievčat, ktoré tam trávili duchovné obnovy, spoznávali mníšsky spôsob života a hľadali odpovede na svoje otázky. Duchovné povolania pribúdali, a tak benediktínky otvorili ďalší kláštor v  Solonke na predmestí Ľvova.

DVERE KLAUZÚRY DOKORÁN

Keď sa po vypuknutí vojny dali milióny ľudí na útek, sestry benediktínky neváhali a otvorili dvere svojich kláštorov pre všetkých, ktorí potrebovali strechu nad hlavou a tanier teplej polievky. Niektorí ostali noc či dve a pokračovali ďalej na Západ. Iní sú tu dodnes. Sestry sa s nimi delia o svoj každodenný život, domáce práce, radosti a starosti. Utečencom pomáhajú postaviť sa na nohy nielen materiálne, ale predovšetkým duševne a duchovne.

Sestra Bernadeta, predstavená komunity v Ľvove, uvádza príklad: „Od začiatku vojny sa tu vystriedalo okolo 1 200 utečencov. V súčasnosti u nás žije 25 ľudí. Jeden pár sa včera dozvedel, že ich dom v Avdijivke bol zničený a už sa nemajú kam vrátiť. Sme tu pre týchto ľudí, rozprávame sa s nimi, podporujeme ich a modlíme sa s nimi.“

EUCHARISTIA POSILŇUJE

Nie všetci, ktorí bývajú u sestier, sú veriaci. Mnohí však radi chodia na spoločné modlitby, idú na spoveď a prijímajú Eucharistiu. Niektorí úplne prvý raz v živote. Čoraz viac ľudí vo dne i v noci prichádza na večnú eucharistickú adoráciu, kde nachádzajú nádej a posilu. 

„Snažíme sa utečencom pomáhať, ako vieme, hlavne potravinami a každodennými potrebami. Možné to je len vďaka neúnavnej pomoci, ktorú nám Boh posiela najmä prostredníctvom dobrodincov. Sme nesmierne vďační za otvorenosť vašich sŕdc pre naše potreby a potreby tých, ktorí trpia nespravodlivou agresiou, terorom a ničením, ktoré prináša táto vojna. Vďaka vám máme teplo i dostatok jedla a môžeme teplo dávať aj iným,“ hovorí opátka Klara Sviderska. 

Sestry benediktínky sú jednou z mnohých reholí, ktoré obetavo pomáhajú trpiacim. Cirkev na Ukrajine neustáva v šírení dobra a verne ostáva pri ľuďoch v núdzi. Tí, ktorí klopú na jej dvere, za nimi nájdu Kristovo objatie a lásku.