Charita pozýva: Nenechajme nádej vyhasnúť

Keď čítate príbehy z charity, ktoré rozprávajú sociálni pracovníci, ošetrovatelia a dobrovoľníci pracujúci v teréne, napadne vám, že príliš často v nich ide o život. Život niekoho, koho nepoznáte, sa stáva príhodou na pár riadkov a prílohou ku káve. Tak málo?

V skutočnosti je za tým človek z mäsa a kostí, s množstvom spomienok, bolestí, radostí, sklamaní a túžob; celý emocionálny svet, ba vesmír, s jeho väzbami na iných – na nás. Akú rolu sme v jeho príbehu zohrali?

Pápež František nám pripomína: „Chudoba má tvár žien, mužov a detí.“ Aj v našom okolí sú núdzni bojujúci každý deň o prežitie a trocha citu. Pomôcť im môžeme prostredníctvom Slovenskej katolíckej charity podporou vyše 300 služieb a charitných zariadení po celom Slovensku.

Chceme pomáhať, preto sme tu

„Chodíme na vyšetrenia na onkológiu i urológiu, ktoré trvajú aj niekoľko hodín. Za ten čas sa môžeme porozprávať, vyventilovať a môžeme Jožka povzbudiť.

On nám rozpráva veselé historky zo svojho života a ja si uvedomujem, že je to celkom iný človek. Ten, koho som stretla prvý raz, nemal víziu, nemal silu a nemal budúcnosť,“ hovorí Soňa Pobiecka, špeciálna sociálna pracovníčka charity v Trnave.

Na Jožkovu neľahkú životnú situáciu nás upozornila klientka z nízkoprahového denného centra. Keď sa s ním Soňa stretla, Jozef bol na ulici pár dní. Vyhodili ho z domu pre seniorov, vraj z dôvodu porušenia pravidiel, hoci bol onkologickým pacientom s amputovanou nohou, zavedeným katétrom a z tela mu trčali hadičky.

„Teraz je to Jožko, ktorý chce protézu, aby sa s ňou naučil chodiť. Je to onkologický pacient bez rodiny a známych, ktorý má takú neuveriteľnú chuť do života, až nechápem, kde sa v ňom berie.

Povedal mi: ,Ocitol som sa medzi ľuďmi, na ktorých sa môžem spoľahnúť, mám ich rád a oni majú radi mňa. Toto som pocítil vo svojich sedemdesiatich rokoch,̒“ teší sa Soňa Pobiecka z jeho príbehu.

Nebyť modlitieb, darcov a obetavej služby zamestnancov a dobrovoľníkov charity, cesta viacerých by sa skončila omnoho skôr. Charita už vyše 90 rokov stavia mosty medzi tými, ktorí pomoc potrebujú, a tými, ktorí ju vedia poskytnúť. Každoročne pomôže viac než 24-tisíc ľuďom, ktorí jej zaklopú na dvere.

Nie je len miestom, kde zložia hlavu, dostanú najesť a čisté oblečenie, robí pre nich omnoho viac. Pomáha ľuďom prinavrátiť podmienky na dôstojný život, uľahčuje im v bolestiach a pokiaľ možno, sprevádza ich k duchovnej obnove a tomu, aby raz už pomoc nepotrebovali.

„Priateľstvo pre tých, ktorí priateľov nemajú, dôveru pre tých, ktorí ju už všade stratili, a zmysel života pre tých, ktorí ho chcú ukončiť,“ toľko znamená charitná služba podľa Sone Pobieckej.

Pápež Ján Pavol II. povedal: „Cirkev bez charity nie je cirkvou Ježiša Krista.“ Slovenská katolícka charita spolu s desiatimi diecéznymi a arcidiecéznymi charitami chce naplniť jeho slová a byť srdcom – nielen Cirkvi, ale ľudí, prostriedkom pomoci a nádeje.

Pomôžme spolu, aby charitná pomoc pretrvala

V čase, keď strácame istoty, je ťažké byť tu pre druhých. No práve Vianoce sú obdobím nádeje, ktorú so sebou prináša narodenie Božieho Dieťaťa. Pomocou núdznym približujeme sa aj my ku Kristovi.

Výťažok z kampane Nenechajme nádej vyhasnúť bude použitý na zveľadenie charitnej činnosti zameranej na pomoc ľuďom v núdzi s ohľadom na zachovanie ľudskej dôstojnosti a na podporu sociálnych a zdravotných služieb charity.

Vaše dary zabezpečia pokračovanie prevádzky charitných zariadení po celom Slovensku a tým sa pripoja k záchrane a skvalitneniu mnohých životov, ktoré poznačila chudoba, choroba, osamelosť alebo predsudky.

Spoločne môžeme posilniť plameň, ktorý tlie z posledných síl, alebo škrtnúť zápalkou a dať rozhorieť nádeji tam, kde už neraz vyhasla.

Ďakujeme za každý váš príspevok a želáme Vianoce plné radosti a Božieho požehnania!