Chlieb sv. Jozefa je nádejou pre najbiednejších

Keď občianske združenie Dobrota pre Afriku začalo pred dvoma rokmi v spolupráci s indickými rehoľnými sestrami - Dcérami Panny Márie Nepoškvrnenej - realizovať nový projekt s názvom Chlieb sv. Jozefa, aby pomohli zakúpiť základné potraviny pre najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva v okolí hlavného mesta Bangui v Stredoafrickej republike, svätý Jozef sa stal jeho patrónom. Prečo práve on?

Katolícka cirkev na celom svete oslavovala 1. mája 2018 sviatok sv. Jozefa, robotníka, ale pre veriacich v meste Bangui to bol čierny deň. 

Počas svätej omše, keď bolo v Katedrále Nepoškvrneného počatia Panny Márie takmer tritisíc ľudí, vtrhli dnu moslimskí ozbrojenci, ktorí zabili kňaza i niekoľkých veriacich; vyše sto ľudí bolo zranených, medzi nimi aj deti. Nastal zmätok, mnoho kresťanských rodín ušlo do buša, aby si zachránili život.

Zostali však bez možnosti zaobstarať si potraviny, boli vydaní napospas hladu. Sestry s pomocou našich dobrodincov nakúpili múku, ryžu, olej, soľ a cukor pre približne osemsto rodín na jeden mesiac. Po ťažkostiach s dopravou pre nebezpečnú situáciu sa im podarilo rozniesť záchranné balíčky do odkázaných rodín.

Na vidieku chýbajú informácie
Obyvatelia Stredoafrickej republiky sú od roku 2012 ťažko skúšaní ozbrojenými konfliktmi, násilím, prenasledovaním kresťanov a hospodárskou krízou. Priemerný vek je 17,6 roka, čo znamená, že deti a mládež tvoria väčšinu obyvateľstva v krajine, kde žije približne 4,6 milióna ľudí.

Keď sme pred Veľkou nocou dostali informáciu od predstavenej sestry Amaly, že v Bangui majú prvého pacienta s koronavírusom, naše obavy vzrástli. Išlo o talianskeho misionára, ktorý pricestoval z Milána.

Neskôr pribudli ďalší nakazení a ich počet stále narastá – momentálne je evidovaných 604 nakazených, z toho sa 22 uzdravilo, zomrel jeden pacient. V Bangui je len jedna nemocnica, schopná prijať štrnásť pacientov, s troma respirátormi a jedným kyslíkovým zariadením, pričom nedisponuje izolačnou miestnosťou pre nakazených.

Počet nakazených je nízky, pretože testovanie neprebieha tak ako v Európe – chýbajú testy i vyškolený personál. Vláda však zaviedla podobné opatrenia, aké sú vo vyspelých štátoch – zatvorili sa školy, väčšie obchody, služby, v kostoloch sa nesmú sláviť sväté omše, ľudia majú zakázané zhromažďovať sa na verejnosti, oficiálne stretnutia sa môžu konať s maximálnou účasťou trinástich ľudí.

Kňazi preto slávia sväté omše iba v súkromí. Potraviny sa dajú kúpiť v obchodoch so skrátenými prevádzkovými hodinami. Po okrajoch hlavnej cesty sú tabule s informáciami o koronavíruse a Červený kríž v niektorých oblastiach rozdáva mydlo a balíček vody na umývanie rúk.

V podstate však nikto nekontroluje dodržiavanie nariadení, o ktorých na vidieku ani nechyrovať. V uliciach premávajú motorky, na ktorých sa často vezú aj štyria ľudia, či taxíky. Ľudia nemajú rúška ani ochranné pomôcky a pri stretnutí si podávajú ruky.

Vidiečania nie sú informovaní o rizikách nákazy, nechodí za nimi nikto z kompetentných úradníkov. V krajine, kde nie je tečúca voda samozrejmosťou a kde väčšina ľudí musí pitnú vodu kupovať a nosiť si ju domov zo vzdialených studní aj niekoľko kilometrov, je dodržiavanie hygienických opatrení nepredstaviteľné.

Na koronu alebo od hladu
Ľudia žijú svoj každodenný život, ale potrebujú si zarobiť peniaze na jedlo, aby prežili. Pri ceste môžete vidieť sedieť na prudkom slnku ženy, ktoré sa snažia aj niekoľko hodín predať zvädnutú zeleninu, aby zarobili na chlieb pre deti. Veľa ľudí stratilo aj jednoduchú prácu, čo má pre celé rodiny katastrofálne následky.

Neexistuje tam sociálny systém a o chudobných, chorých či postihnutých sa nikto nestará. Sestra Amala tvrdí, že v reálnej situácii ľudia v Stredoafrickej republike nezomrú na koronavírus, ale od hladu - a to platí aj pre iné africké krajiny.

Sestry však nestrácajú nádej. Snažia sa navštevovať najmä starších, chorých, telesne postihnutých, nevidiacich, vdovy a siroty v okolí Bangui. Veľa z nich nemalo čo jesť aj niekoľko dní, ale stále mali nádej, že im Boh nejakým spôsobom pošle pomoc.

Na Veľkú noc pomohli sestry sedemdesiatim rodinám vo farnosti Mukassa potravinovými balíčkami prvej pomoci (ryža, manioková múka, olej, soľ a cukor) na jeden mesiac.

Ako to bude vyzerať ďalej? Sestry prosia o finančnú pomoc pre ďalšie rodiny, ktoré si nedokážu samy pomôcť. V politicky a hospodársky nestabilnom štáte nemajú šancu prežiť ani za bežných okolností, nieto v korona kríze.

Okrem toho sa Dcéry Panny Márie Nepoškvrnenej usilujú robiť v momentálnej situácii zdravotnú osvetu na vidieku, kde ľudia nemajú informácie o epidémii. Ak by sa medzi nimi rozšírila nákaza, nedostanú lekársku pomoc, preto je prevencia veľmi dôležitá.