Cirkev chce byť soľou bangladéšskej zeme

Juhoázijský Bangladéš patrí spolu s Indonéziou, Indiou a Pakistanom medzi krajiny s najväčším počtom obyvateľov vyznávajúcich islam. Z viac ako 163 miliónov Bangladéšanov sa až 90 percent hlási k sunnitským moslimom.

Súbežne s uzákonením islamu ako štátneho náboženstva v roku 2016 sa však začínajú radikalizovať donedávna tolerantné moslimské spoločenstvá. Približne 9 percent Bangladéšanov praktizuje hinduizmus.

Ku katolíckej viere sa hlási zhruba 380-tisíc ľudí, kresťanov celkovo je v krajine podľa agentúry Open Doors asi 866-tisíc. Kresťania spolu s budhistami a inými minoritnými náboženstvami tvoria podľa Pápežskej nadácie ACN – Aid to the Church in Need necelé pol percento.

Do štatistických škár sa prepadajú moslimskí Rohingovia, ktorých oficiálny počet nie je známy, odhaduje sa na 200- až 500-tisíc.

Minuloročná návšteva pápeža Františka bola pre veriacich momentom radosti a povzbudenia v časoch, keď v krajine narastá islamský radikalizmus a v spoločnosti stúpa aj napätie vo vzťahu k náboženským menšinám.

Miestni kresťania musia čoraz intenzívnejšie čeliť útokom zo strany islamských fundamentalistov. Situácia kresťanov je zložitá aj preto, že kresťanstvo prijímajú najmä ľudia patriaci k ekonomicky slabším a počtom zanedbateľným etnickým skupinám a k pôvodnému kmeňovému obyvateľstvu.

Katolícky arcibiskup sídliaci v hlavnom meste Dháka kardinál Patrick D´Rozario je presvedčený, že kresťania majú v krajine svoje nezastupiteľné miesto: „Naše poslanie v duchovnom rozvoji krajiny spočíva v činnosti charitatívnych organizácií a sociálnych, zdravotníckych a vzdelávacích inštitúcií.

Samozrejme, nedá sa predpokladať, že sa tu jedného dňa len tak zrazu staneme početnou kresťanskou komunitou. Napriek tomu všetci musíme byť soľou zeme.“

Kvas, ktorý prekvasí celé cesto
Bangladéšski biskupi neustále pripomínajú, že úlohou veriacich je pôsobiť uprostred spoločnosti ako „kvas v ceste“ a pomaly ju premieňať zvnútra.

Jednou z priorít Katolíckej cirkvi v Bangladéši je preto formácia, ktorá umožňuje kňazom, rehoľníkom aj laikom prehlbovať svoju vieru a vzdelávať sa.

Duchovnú formáciu veriacich v Bangladéši podporuje vďaka príspevkom dobrovoľných súkromných darcov z celého sveta aj Pápežská nadácia ACN – Aid to the Church in Need (u nás známa aj ako Kirche in Not), ktorá od marca 2017 pôsobí aj u nás ako ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi. 

Na severovýchode krajiny v diecéze Rajshahi pomohla ACN financovať trojročný vzdelávací a formačný program spirituality a etiky pre kňazov, rehoľníkov a mladých laikov.

Vzdelávanie a formácia ich vedú k radostnému a pravdivému prežívaniu kresťanskej viery a k silnému svedectvu, ktoré zasahuje ostatných - veriaciach aj neveriacich.

Aj takto sa absolventi programu stávajú povestným kvasom, ktorý prekvasí celé cesto.

V súčasnosti podporuje ACN aj niekoľko ďalších projektov v Bangladéši. Poskytuje finančné prostriedky na budovanie Cirkvi zvonku - na výstavbu a obnovu kostolov a pastoračných centier a na nákup dopravných prostriedkov potrebných pri pastorácii v ťažko dostupných regiónoch.

V roku 2017 ACN vyčlenila na podporu projektov v krajine 1 066 000 eur. V tomto roku pozýva nových aj pravidelných darcov k tomu, aby prispeli napríklad na výstavbu kostola na pútnickom mieste na severovýchode krajiny v diecéze Mymensingh.

Na púte k Panne Márii Fatimskej sem do horského mesta Baromani prichádza niekedy aj 25-tisíc ľudí. Stretávajú sa v chatrných podmienkach, len pod provizórnym prístreškom, ktorý ich chráni pred silným dažďom a páliacim slnkom. Na púte sa spolu s katolíkmi vydávajú aj moslimovia a hinduisti a toto miesto sa tak stáva symbolickým priestorom medzináboženského dialógu.

Diecéza bez katedrály a biskup bez domova
Pred siedmymi rokmi vznikla na severe Bangladéša celkom nová, v poradí šiesta diecéza. Jej biskupom je Mons. Bejoy D´Cruze. Keď v roku 2011 zakladal diecézu Sylhet, nemal ani svoj vlastný dom.

„Prenajímal som si izbu v dome, ktorý patril moslimom a nemohol som v nej sláviť Eucharistiu ani usporadúvať náboženské stretnutia. Mohol som sa modliť iba v súkromí svojej izby a Eucharistiu som slávil tajne, niekedy aj za účasti svojich diecéznych kňazov,“ spomína na svoje biskupské začiatky Mons. Bejoy D´Cruze.

Vo svojej diecéze zatiaľ nemá ani katedrálu, ani pastoračné centrum, pretože ceny nehnuteľností sú v Bangladéši veľmi vysoké. „Našou základnou potrebou okrem starostlivosti o chudobných je postaviť kostol v meste, v ktorom žijeme, aby sa tu prítomnosť kresťanov stala aj fyzicky viditeľnou.

V meste Sylhet žije 1 500 kresťanov a vďaka pomoci ACN a ďalších partnerov budeme mať čoskoro svoj prvý kostol,“  biskup D´Cruze s úprimnou radosťou poodhaľuje plány, ktoré sa už pomaly začínajú realizovať.

Uprostred moslimskej väčšiny je prítomnosť kresťanov nádejou aj pre všetky ostatné menšiny, pretože kresťania sa vždy postavia za práva diskriminovaných a utláčaných.