Deň bez práce je deň bez jedla

Burkina Faso je jednou z najchudobnejších afrických krajín. Keďže leží na hraniciach sahelu, v značnej miere je to krajina púšte a sucha. 
Mnohí ľudia zo strachu pred terorizmom opúšťajú svoj domov a sťahujú sa tam, kde je to bezpečnejšie.

„V Burkine Faso, Mali a Nigérii každodenne trpíme možnými teroristickými útokmi,“ hovorí kardinál Philippe Ouédraogo, ktorý je arcibiskupom hlavného mesta Ouagadougou. „Kresťania a ich chrámy nie sú jediným objektom útokov ozbrojencov. Od roku 2015 sme zaznamenali už 700 obetí a až 600-tisíc ľudí muselo opustiť svoje domovy.“

Cirkev podáva pomocnú ruku
Európsky komisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič zdôrazňuje: „Burkina Faso je krajina, ktorá čelí bezprecedentnej humanitárnej kríze. Ustavične ju napádajú ozbrojené skupiny, ktoré útočia na civilistov. Je neprijateľné, aby v Burkine Faso alebo kdekoľvek inde vo svete civilisti platili svojím životom za ozbrojené konflikty. Nič nemôže ospravedlniť nerešpektovanie humanitárnych zásad a medzinárodných ľudských práv.“

V súčasnosti krajinu sužuje pandémia koronavírusu aj hladomor. Fyzicky a sociálne slabší ľudia sú vystavení väčšiemu riziku nákazy COVID-19, ale aj iným chorobám. „Konflikt v Burkine Faso oslabil systém zdravotnej starostlivosti a značná časť obyvateľstva - vrátane detí a žien - trpí obmedzeným prístupom k zdravotníckym zariadeniam a základným zásobám. Túto situáciu však pandémia koronavírusu ešte zhoršila,“ uviedla komisárka Európskej komisie Jutta Urpilainenová.

Zostali, aj keď mohli odísť
Jednou z foriem pomoci je starostlivosť o najchudobnejších prostredníctvom štruktúr Katolíckej cirkvi. Pallotínski misionári Stanisław Filipek a Dariusz Sala poskytujú najchudobnejším ľuďom potraviny a základné hygienické prostriedky. Bez ich pomoci by to farníci nevydržali.

Obzvlášť ťažká situácia je v miestach, kde je nedostatok vody. Misionári sa okrem iného starajú o utečenecký tábor vo farnosti – migrantom kupujú potraviny, poskytujú teplé jedlo, vodu, lieky a dezinfekčné prostriedky.

Hoci sa misionári pre pandémiu koronavírusu mohli vrátiť do Európy, rozhodli sa neopustiť svojich farníkov a zostali na misijných staniciach. 

Hoci si COVID-19 vyberá daň v podobe ťažkého ochorenia, pre obyvateľov Afriky bude ekonomický dopad pandémie vážnejší a krutejší, pretože deťom aj dospelým hrozí hlad. „Ak budú hranice dlhšie zatvorené, ľudia budú zomierať na uliciach. Afričania nemajú žiadne úspory ani zdroje do budúcnosti, žijú zo dňa na deň. Keď nepracujú, nemajú z čoho žiť,“ varuje páter Stanisław Filipek.

V afrických krajinách neexistuje protikrízový štít ani podporný systém pre ľudí. Väčšina obyvateľov žije z toho, čo denne zarobí. Každý jeden deň bez možnosti pracovať znamená pre bežnú rodinu deň bez jedla či základných vecí nevyhnutných na život.

„Jeden z našich susedov je taxikár. Jedno ráno prišiel za mnou a povedal: ,Otče, neviem, z čoho mám uživiť svoju rodinu. Môžete mi nejako pomôcť?‘ Zovrelo mi hrdlo. Dokázal som si predstaviť, ako sa cíti otec rodiny, ktorý nie je schopný nakŕmiť svoje deti. Preto sa týmto ľuďom snažíme čo najviac pomáhať. To, čo si zarobia počas dňa, im umožňuje pripraviť si večeru.

Často je to ich jediné jedlo za celý deň. Poľnohospodári majú veľké problémy, lebo nemôžu predať to, čo vyprodukovali. Mestá sú uzavreté,“ opisuje páter Dariusz Sala každodenný zápas obyvateľov Burkiny Faso o prežitie. „Okrem toho stále čelíme hrozbe teroristických útokov, ktoré neprestávajú ani počas epidémie. V našej farnosti je vyše 800 vysídlených osôb, najmä žien a detí. Poskytujeme im základnú pomoc – ryžu, olej a čistiace prostriedky. Za všetky dary, ktoré ste nám poslali, vám v mene našich farníkov z celého srdca ďakujeme.“