Deti svätej Filomény zachraňujú Slováci
Do Stredoafrickej republiky sa cestovatelia nehrnú a aj misijných projektov je tam málo. Dôvodom sú vojnové konflikty pretrvávajúce od roku 2012, hospodárska kríza, migrujúce obyvateľstvo a zatvorené školy.
Andrea Eliášová 13.11.2019
Aj takto to vyzerá počas výučby. Snímka: archív Dobrota pre Afriku
Z mnohých ľudí sa stali utečenci vo vlastnej krajine. Preto za svetlo v tme možno označiť projekty, ktoré tam začali realizovať indické rehoľné sestry – Dcéry Panny Márie Nepoškvrnenej - v hlavnom meste Bangui. Ich partnerom sa stalo slovenské občianske združenie Dobrota pre Afriku, ktoré prizvalo na pomoc svätú Filoménu.
Predsedníčka občianskeho združenia Dobrota pre Afriku Mária Gáliková objasňuje, prečo je misijná pomoc pre túto oblasť nevyhnutná: „V dôsledku ozbrojených konfliktov deti namiesto výučby v škole chodia s rodičmi pracovať na pole, starajú sa o mladších súrodencov alebo sa schovávajú v buši. Rodičia, ktorí vedia písať a čítať, nechcú, aby ich deti boli negramotné, preto ich učia doma aspoň základy.“
Cirkev nerezignovala
Deti sú rady, ak majú aspoň jedno jedlo denne. Podľa slov Márie Gálikovej je typickou stravou kaša z manioku, kukurice a ciroku. Najhoršie sú na tom ľudia s postihnutím, pretože sú odstrčení na okraj spoločnosti.
Okrem kresťanstva a islamu je v krajine stále prítomné animistické náboženstvo, ktorého vyznávači veria, že postihnutý človek je nehodný záujmu, vnímajú ho ako prekliateho, teda nebezpečného. Na dokreslenie situácie Mária Gáliková pripomína, že v krajine nejestvuje sociálny systém ani jednotný školský systém - každá škola má svoj vlastný systém vzdelávania. Keďže krajina nie je sebestačná a väčšina tovarov sa musí dovážať, ceny sú vysoké.
Našťastie, Cirkev nerezignovala ani na takéto pomery. Šesť indických sestier zo spomínanej rehole začalo svoju misiu v hlavnom meste Bangui na pozvanie miestneho arcibiskupa v jeseni 2017. Slovenské občianske združenie Dobrota pre Afriku s nimi zoznámil františkán Masseo Golha ešte v čase, keď bol misionárom v Južnom Sudáne.
„Projekt Deti svätej Filomény vznikol Božím riadením v roku 2018. Sestra Amala, predstavená misie, poprosila o pomoc pri založení materských škôl, pretože chceli začať so vzdelávaním detí od útleho veku. Až s pomocou sestier a milodarov dobrodincov zo Slovenska od mája 2018 rehoľné sestry postupne otvorili päť materských škôl v okolí hlavného mesta s kapacitou štyridsať detí v jednej škole,“ vysvetľuje Mária Gáliková.
Prvá škôlka v dedine Koffi nesie názov Materská škola svätej Filomény. „Po skúsenosti s pomocou svätej Filomény som totiž mala túžbu pomenovať misijný projekt po tejto mladej svätici, ktorá zomrela mučeníckou smrťou okolo roku 302 po tom, čo odmietla manželstvo s krutým cisárom Diokleciánom, prenasledujúcim kresťanov. Sestre Amale sa nápad zapáčil, a tak začali sestry šíriť úctu k svätej Filoméne aj medzi domorodým obyvateľstvom a deťmi,“ vysvetľuje Mária Gáliková.
Svätá patrónka v rizikovej oblasti
Rehoľné sestry z Indie sa v piatich materských a troch základných školách starajú spolu o 1 047 detí. Slovenskí dobrodinci si zatiaľ na diaľku finančne adoptovali približne päťdesiat detí.
Podľa slov Márie Gálikovej škôlkari potrebujú desať eur mesačne a deti na základnej škole pätnásť eur mesačne. Darca ich môže posielať v mesačných, štvrťročných, polročných alebo ročných splátkach.
Peniaze sú použité na prevádzku školy, platy učiteľov a pomocného personálu, nákup školskej uniformy, topánok pre dieťa, školské pomôcky, tašku do školy či školské obedy. Nejde pritom o žiaden luxus, veď deti nemali donedávna ani školské lavice. Tie pre ne pomohla kúpiť Dobrota pre Afriku vďaka darom od dobrodincov.
Deti dostávajú v škole perá, ceruzky, zošity; učebnice však nejestvujú. Musia sa spoľahnúť na výklad učiteľa. Projektu začalo pomáhať Arcibratstvo sv. Filomény so sídlom v Spišskom Podhradí, ktoré vedie kňaz Ľuboslav Hromják.
Ako rodičia prijímajú finančnú pomoc pre svoje deti? „Rodičia vedia, že deti takto dostanú pravidelne aj obed. Sestry si všimli, že deti, dokonca aj škôlkari, zjedia toľko ako dospelí. Rýchlo sa ponáhľajú jesť, lebo nevedia, kedy zas budú mať ďalšie jedlo,“ objasňuje Mária Gáliková, ktorá sa venuje charitatívnej činnosti takmer desať rokov.
Začínala u saleziánov. Skúsenosti, ktoré nazbierala v dvoch združeniach a na pôde Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, ju priviedli k myšlienke založiť v roku 2013 Dobrotu pre Afriku, aby sa mohla sústrediť na pomoc najchudobnejším; teda tým, čo to najviac potrebujú.
Slúžia tam, kam ide málokto
A ako sa Mária Gáliková dostala k svätej Filoméne? Na začiatku tohto záujmu stála knižka o živote svätice a úcte k nej. Keď istá dobrovoľníčka odchádzala do Rwandy zakladať materskú školu, Mária Gáliková jej dala na cestu túto knižku, pretože svätá Filoména je aj patrónkou mladých.
„Tá dobrovoľníčka potom v jednej zastrčenej rwandskej dedinke naďabila na kaplnku so sochou svätice. Napriek veľkým ťažkostiam v Rwande školu napokon otvorili a funguje. Ja som sa však popritom dozvedela o veľkých problémoch, ktoré prežívajú deti na ulici, ako s nimi zaobchádzajú, a to ma viedlo k potrebe modliť sa k svätej Filoméne a povzbudzovala som k tomu aj druhých.
Socha svätej Filomény v Afrike ma utvrdila v tom, že je s trpiacimi ľuďmi aj v ťažkých podmienkach. A keď sestra Amala založila misiu v Stredoafrickej republike, dohodli sme sa, že práve svätá Filoména bude patrónkou nových projektov pomoci pri vzdelávaní detí či zdravotnej starostlivosti o ne,“ prezrádza Mária Gáliková.
Združenie Dobrota pre Afriku sa zameriava najmä na pomoc osirelým a podvyživeným deťom a tiež ženám, ktoré žijú na miestach najviac postihnutých vojnou.
Predsedníčka občianskeho združenia Dobrota pre Afriku Mária Gáliková objasňuje, prečo je misijná pomoc pre túto oblasť nevyhnutná: „V dôsledku ozbrojených konfliktov deti namiesto výučby v škole chodia s rodičmi pracovať na pole, starajú sa o mladších súrodencov alebo sa schovávajú v buši. Rodičia, ktorí vedia písať a čítať, nechcú, aby ich deti boli negramotné, preto ich učia doma aspoň základy.“
Cirkev nerezignovala
Deti sú rady, ak majú aspoň jedno jedlo denne. Podľa slov Márie Gálikovej je typickou stravou kaša z manioku, kukurice a ciroku. Najhoršie sú na tom ľudia s postihnutím, pretože sú odstrčení na okraj spoločnosti.
Okrem kresťanstva a islamu je v krajine stále prítomné animistické náboženstvo, ktorého vyznávači veria, že postihnutý človek je nehodný záujmu, vnímajú ho ako prekliateho, teda nebezpečného. Na dokreslenie situácie Mária Gáliková pripomína, že v krajine nejestvuje sociálny systém ani jednotný školský systém - každá škola má svoj vlastný systém vzdelávania. Keďže krajina nie je sebestačná a väčšina tovarov sa musí dovážať, ceny sú vysoké.
Našťastie, Cirkev nerezignovala ani na takéto pomery. Šesť indických sestier zo spomínanej rehole začalo svoju misiu v hlavnom meste Bangui na pozvanie miestneho arcibiskupa v jeseni 2017. Slovenské občianske združenie Dobrota pre Afriku s nimi zoznámil františkán Masseo Golha ešte v čase, keď bol misionárom v Južnom Sudáne.
„Projekt Deti svätej Filomény vznikol Božím riadením v roku 2018. Sestra Amala, predstavená misie, poprosila o pomoc pri založení materských škôl, pretože chceli začať so vzdelávaním detí od útleho veku. Až s pomocou sestier a milodarov dobrodincov zo Slovenska od mája 2018 rehoľné sestry postupne otvorili päť materských škôl v okolí hlavného mesta s kapacitou štyridsať detí v jednej škole,“ vysvetľuje Mária Gáliková.
Prvá škôlka v dedine Koffi nesie názov Materská škola svätej Filomény. „Po skúsenosti s pomocou svätej Filomény som totiž mala túžbu pomenovať misijný projekt po tejto mladej svätici, ktorá zomrela mučeníckou smrťou okolo roku 302 po tom, čo odmietla manželstvo s krutým cisárom Diokleciánom, prenasledujúcim kresťanov. Sestre Amale sa nápad zapáčil, a tak začali sestry šíriť úctu k svätej Filoméne aj medzi domorodým obyvateľstvom a deťmi,“ vysvetľuje Mária Gáliková.
Svätá patrónka v rizikovej oblasti
Rehoľné sestry z Indie sa v piatich materských a troch základných školách starajú spolu o 1 047 detí. Slovenskí dobrodinci si zatiaľ na diaľku finančne adoptovali približne päťdesiat detí.
Podľa slov Márie Gálikovej škôlkari potrebujú desať eur mesačne a deti na základnej škole pätnásť eur mesačne. Darca ich môže posielať v mesačných, štvrťročných, polročných alebo ročných splátkach.
Peniaze sú použité na prevádzku školy, platy učiteľov a pomocného personálu, nákup školskej uniformy, topánok pre dieťa, školské pomôcky, tašku do školy či školské obedy. Nejde pritom o žiaden luxus, veď deti nemali donedávna ani školské lavice. Tie pre ne pomohla kúpiť Dobrota pre Afriku vďaka darom od dobrodincov.
Deti dostávajú v škole perá, ceruzky, zošity; učebnice však nejestvujú. Musia sa spoľahnúť na výklad učiteľa. Projektu začalo pomáhať Arcibratstvo sv. Filomény so sídlom v Spišskom Podhradí, ktoré vedie kňaz Ľuboslav Hromják.
Ako rodičia prijímajú finančnú pomoc pre svoje deti? „Rodičia vedia, že deti takto dostanú pravidelne aj obed. Sestry si všimli, že deti, dokonca aj škôlkari, zjedia toľko ako dospelí. Rýchlo sa ponáhľajú jesť, lebo nevedia, kedy zas budú mať ďalšie jedlo,“ objasňuje Mária Gáliková, ktorá sa venuje charitatívnej činnosti takmer desať rokov.
Začínala u saleziánov. Skúsenosti, ktoré nazbierala v dvoch združeniach a na pôde Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, ju priviedli k myšlienke založiť v roku 2013 Dobrotu pre Afriku, aby sa mohla sústrediť na pomoc najchudobnejším; teda tým, čo to najviac potrebujú.
Slúžia tam, kam ide málokto
A ako sa Mária Gáliková dostala k svätej Filoméne? Na začiatku tohto záujmu stála knižka o živote svätice a úcte k nej. Keď istá dobrovoľníčka odchádzala do Rwandy zakladať materskú školu, Mária Gáliková jej dala na cestu túto knižku, pretože svätá Filoména je aj patrónkou mladých.
„Tá dobrovoľníčka potom v jednej zastrčenej rwandskej dedinke naďabila na kaplnku so sochou svätice. Napriek veľkým ťažkostiam v Rwande školu napokon otvorili a funguje. Ja som sa však popritom dozvedela o veľkých problémoch, ktoré prežívajú deti na ulici, ako s nimi zaobchádzajú, a to ma viedlo k potrebe modliť sa k svätej Filoméne a povzbudzovala som k tomu aj druhých.
Socha svätej Filomény v Afrike ma utvrdila v tom, že je s trpiacimi ľuďmi aj v ťažkých podmienkach. A keď sestra Amala založila misiu v Stredoafrickej republike, dohodli sme sa, že práve svätá Filoména bude patrónkou nových projektov pomoci pri vzdelávaní detí či zdravotnej starostlivosti o ne,“ prezrádza Mária Gáliková.
Združenie Dobrota pre Afriku sa zameriava najmä na pomoc osirelým a podvyživeným deťom a tiež ženám, ktoré žijú na miestach najviac postihnutých vojnou.